Komentár Analytika č. 07/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Aký bežný účet sa Vám oplatí?

Bežný účet je bankový produkt, ktorý dnes vlastní takmer každý zarábajúci človek. Prostredníctvom bežného účtu môže vykonávať každodenné bankové operácie – vklady, výbery a prevody peňazí na iný účet. Štandardnými službami spojenými s bežnými účtami sú trvalé príkazy a inkasá. Banky v súčasnosti ponúkajú k bežným účtom aj tzv. balíky, ktoré zahŕňajú viaceré služby a líšia počtom zahrnutých služieb a bankových operácií za jednu pevnú cenu.

Okrem toho banky musia ponúkať zákonom stanovené typy účtov. Prvý z nich je „Základný bankový produkt“, ktorý musia banky ponúkať zadarmo a zároveň si ho môžu otvoriť klienti, ktorých čistý príjem je nižší ako 400 eur.  Banka klientovi v tomto balíku musí umožniť klientovi základné služby ako vklady, výbery, bezhotovostné prevody a platby kartou na území SR. Nadstavbou je tzv. „Platobný účet so základnými funkciami“. V rámci neho banka klientovi ponúka za mesačný poplatok 3 eura vyššie spomínané služby a klient nemusí splniť podmienku maximálneho príjmu 400 eur.

Väčšina klientov však využíva vo svojej banke balík služieb, ktoré ponúkajú klientom rôzne benefity napr. možnosť výberov v bankomatoch iných bánk, platby kartou v zahraničí a cez internet, sms notifikácie atď. Takéto balíky už banky spoplatňujú mesačným poplatkom v rozpätí od 3 až do 15 eur. Keďže spoplatňovanie bežných účtov je u klientov veľmi nepopulárne, takmer všetky banky ponúkajú možnosť mať balík služieb zadarmo po splnení podmienok. Pre základnú orientáciu v tom ako môžete v jednotlivých bankách získať účet zadarmo je tu pre Vás niekoľko rád:
1. Ak máte príjem do 400 € mesačne, žiadajte o legislatívny účet v akejkoľvek banke.
2. Ak nechcete základný bankový produkt, môžete si otvoriť účet bez poplatkov vo Fio Banke.
3. Ak máte príjem nad 400 €, ďalšie podmienky od Vás nebude vyžadovať UniCredit Bank.
4. Ak zaplatíte mesačne kartou viac ako 70 €, otvorte si účet v mBank. Je zadarmo.
5. Ak často platíte v obchodoch, viac ako 10 krát mesačne a máte príjem nad 400 €, účet zadarmo môžete mať v Sberbank.
6. Ak aktívne využívate účet a chcete popri tom aj sporiť, otvorte si účet v Slovenskej sporiteľni. Je zadarmo.
7. Ak máte príjem nad 500 € a využívate aktívne iné produkty banky (spotrebný úver, kreditná karta…) otvorte si účet vo VÚB.
8. Ak využívate inovácie banky a ste manželia alebo máte vklady a úvery viac ako 20 000 €, zadarmo dostanete účet v Tatra Banke.
9. Ak využívate svoj účet aktívne a na vkladových produktoch máte viac ako 10 000 €, budete mať nulový poplatok v OTP banke.
10.ČSOB Vám ponúkne účet bez poplatku ak ho budete využívať aktívne a máte vklady a úvery vo výške viac ako 20 000 €
11.Ak platíte veľa a často kartou v obchodoch alebo máte na účte úspory vo výške aspoň 10 000 eur otvorte si účet v Prima banke.

Finančná gramotnosť mladých je žalostná.

Horšie ako my z testovaných krajín OECD dopadlo len Čile. Testovanie PISA definuje finančnú gramotnosť ako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík. V priemere krajín OECD šesťdesiat percent žiakov má bankový účet a/alebo platobnú kartu, alebo si zarába peniaze vlastnou pracovnou činnosťou. „Vlastníctvo bankového účtu je v 10 z 13 krajín, ktoré sa do testovania zapojili, spojené s dosiahnutím vyššieho skóre v oblasti finančnej gramotnosti,“ píše ministerstvo školstva.


Z výsledkov vyplýva, že žiaci v USA, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí majú bankový účet, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí ho nemajú. Spojenie medzi výkonom v oblasti finančnej gramotnosti a vedením bankového účtu je silne previazané so socioekonomickým zázemím žiaka. U nás je to však naopak – žiaci, ktorí majú bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí ho nemajú. Finančnú gramotnosť testovala u nás aj Štátna školská inšpekcia. Ani tam však neboli výsledky dobré.
„ Otázky boli koncipované tak, aby sa prejavila čitateľská gramotnosť, museli pochopiť text a vybrať to dôležité, matematická gramotnosť, aj čistá faktografia z oblasti finančníctva.
Jedna z úloh je takáto: Otec, mama a dvaja študujúci synovia sa rozhodli stráviť víkendový deň túrou vo Vysokých Tatrách. Večer pred túrou sa rozhodovali, akým spôsobom budú cestovať: vlakom, autobusom alebo osobným autom. Mali vybrať najlacnejšiu dopravu,“ povedala hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Deviataci boli na tom najhoršie v oblasti riadenia rizika poistenia, tú zvládli len na 35 percent.
„Čím je väčšia nezamestnanosť v regióne a nižší príjem, tým je výsledok žiaka horší. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Výpovednú hodnotu nám skresľujú školy v regiónoch s maďarským vyučovacím jazykom.
Pri pohľade na výsledky mladých ľudí, ktorí sa už čoskoro stanú zárobkovo činnými by možno nebolo od vec ak by tentokrát ministerstvo financií našlo spoločnú reč s finančnými sprostredkovateľmi a spoločnými silami by mohli študentom vo vzdelávaní pomôcť.

Dobre vedieť

Ku koncu marca pripadalo na každých desať eur uložených v banke vyše deväť eur požičaných. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) stúpli vklady obyvateľov od prijatia eura o približne polovicu, a to na 31 miliárd eur. Aj objem úverov výrazne rástol a za dané obdobie sa viac ako zdvojnásobil, v marci tohto roka to bolo takmer 29 miliárd eur. Pri prepočte celkových vkladov a úverov v bankách to znamená, že jeden dospelý obyvateľ Slovenska v priemere dlží 6 548,55 eura. Priemerné úspory sú stále vyššie, a to 7 021,23 eura. Ľudia majú na účtoch uložených stále viac peňazí, avšak zároveň s úsporami majú tendenciu viac si požičať. V súčasnosti až 45 percent všetkých vkladov v bankách je na bežných účtoch.


Nezamestnanosť na Slovensku prvýkrát od novembra 2008 klesla pod hranicu ôsmich percent. Tento rok v apríli dosiahla 7,74 %, v marci bola na úrovni 8,04 %. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.


Nové pravidlá, ktoré upravujú roaming v Únii, nadobudnú platnosť 15. júna. „Od tohto dňa sa každá už uzavretá zmluva a každá zmluva, ktorá sa odteraz uzavrie a zahŕňa roamingové služby, automaticky zmení na zmluvu s roamingom za domáce ceny. Zákazníci mobilných služieb budú môcť pri cestovaní po iných krajinách EÚ využívať hovory, SMS a dátový prenos za rovnaké ceny ako doma.“


Kurz eura voči doláru sa 20.5. dostal na najvyššiu hodnotu od novembra minulého roka. Euro stálo popoludní na devízovom trhu vo Frankfurte nad Mohanom 1,1197 USD. Euro teraz ťaží z protichodného a často nejasného trendu americkej politiky. Činy prezidenta Donalda Trumpa sú rozhodujúcim faktorom pre výkyvy dolára na devízovom trhu.


Skupina OVB Allfinanz stiahla žalobu na českého študenta dokumentaristiky Jakuba Charváta pre film Rada nad zlato, ktorý odhaľuje nekalé praktiky jej finančných poradcov.


Európska komisia chce mať do roku 2025 euro vo všetkých 27 krajinách EÚ. Konvergentné kritériá zatiaľ nespĺňajú Poľsko, Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.


Hodnota bitcoinu prekonala nový rekord, dostala sa cez hranicu 2100 dolárov. V priebehu mesiaca tak hodnota virtuálnej meny stúpla o 65 percent.

Výrok týždňa:

„Kdyby nám pan premiér řekl, že se nebude chovat podle koaliční smlouvy, ale podle ústavy, tak bychom s ním do takové vlády nikdy nešli.“

Andrej Babiš, exminister financií ČR

Graf týždňa:

Až štvrtinu sumy, ktorú vybral štát v roku 2015 na dani z príjmov od firiem, zaplatili najväčšie nemecké a rakúske firmy. Hovoríme o sume okolo 650 miliónov eur. Je to dokonca viac ako podiel firiem, ktorých vlastníci sú slovenské subjekty.

Komentár Analytika č. 06/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

RIZIKOM CHUDOBY JE NA SLOVENSKU OHROZENÝ KAŽDÝ 8. ČLOVEK

Pod pojmom priemerný príjem sa u nás rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Preto väčšinou platí pravidlo, že 70 percent ľudí zarobí menej ako je priemerná mzda.

Dôležitejším pojmom pri porovnávaní sa so zvyškom populácie je pojem mediánová mzda. Medián je hodnota v strede štatistického súboru. Ak si vedľa seba zoradíme všetkých zamestnancov v tejto krajine podľa toho koľko zarábajú, tak ten čo bude stáť presne v strede zarába mediánovú mzdu.

Konkrétny príklad: Ak stretnem na ulicu náhodne 10 ľudí, z toho traja zarábajú 500 eur, piati 600 eur, jeden 800 eur a jeden 3000 eur. Tak ich priemerná mzda je 830 eur. Ale 90 percent z nich takúto mzdu nezarába. Pomery v tejto vzorke lepšie vyjadruje mediánová mzda, a tá je 600 eur.

Priemerná mzda na Slovensku v roku 2016 dosiahla hodnotu 912 eur. Mediánová mzda na Slovensku v roku 2016 bola 580 eur. Za človeka v riziku chudoby sa považuje človek s menším príjmom než 60 percent mediánu, čo bolo minulý rok na Slovensku 348 eur mesačne.

Príjmy a životné podmienky domácností zisťoval štatistický úrad v apríli a máji na vzorke asi 6000 domácností vo viac ako 500 obciach. Rovnaké zisťovanie robia povinne všetky krajiny EÚ.

Rizikom príjmovej chudoby je na Slovensku ohrozených necelých 13 % ľudí. Je to približne 670 000 osôb, ktorých príjem vlani neprevýšil 348 eur mesačne (4171 eur ročne). Napriek tomu, že Slovensko nepatrí ku krajinám s najvyššou životnou úrovňou v Európe platí, že v európskom porovnaní patríme medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby.

Krajina s vyššou životnou úrovňou môže mať zároveň aj vyššie riziko chudoby ako chudobnejšia krajina s relatívne menšími príjmovými rozdielmi.

Do skúmania príjmu sa započítava príjem vrátane rôznych dávok od štátu, napríklad materskej, rodinných prídavkov, ale aj príjem z prenájmu a zaplatené dane a odvody. Príjmová hranica chudoby na Slovensku sa v posledných rokoch nemení, v porovnaní s rokom 2015 stúpla o 0,4 %. Inak povedané, príjmová nerovnosť domácností na Slovensku sa veľmi nezväčšila. A platí to aj o posledných pár rokoch.

Neúplné a viacpočetné rodiny

Štatistické zisťovanie potvrdilo, že najviac ohrození chudobou sú ľudia bez práce, chudobe je vystavený každý druhý nezamestnaný (48 %).

Druhou rizikovou skupinou sú viacdetné domácnosti (3 a viac detí) a osamelí rodičia s deťmi. Tieto dve skupiny tvoria viac ako dve tretiny tých, ktorí sú ohrození chudobou. Riziku chudoby je tiež vystavené každé piate dieťa do veku 18 rokov.

POŠTOVÁ BANKA SPÚŠŤA HYPOTÉKU

Poštová banka vstupuje na trh úverov na bývanie a to rovno s trhovou novinkou, ofsetovou hypotékou.

Ofsetová hypotéka funguje vo Veľkej Británii už viac ako 15 rokov. Populárna bola najmä počas finančnej krízy, keď si ľudia začali viac sporiť. Na Slovensku ju mala v portfóliu mBank, k dispozícii je aj vo Fio banke. Ofsetová hypotéka ponúka klientom zľavy na úrokovej sadzbe v závislosti od výšky vkladu na depozitný produkt banky.

Napríklad ak klient žiada o úver s fixáciou na 5 rokov, tak najlepšia úroková sadzba, ktorú mu Poštová banka ponúkne je 1,45 % p.a. Vďaka previazaniu produktu na depozitnej strane si môže klient znížiť úrokovú sadzbu až o polovicu. Túto sadzbu si vie znížiť v závislosti na tom koľko peňazí si vloží na depozitný produkt. Peniaze na úložke sú neviazané a kedykoľvek k dispozícii. Klient si sadzbu na hypotéke môže znížiť o takú pomernú časť akú vzhľadom k výške úveru uložil na depozitnom produkte.

Poďme si túto komplikovanú vetu vysvetliť na príklade. Ak si požičiavate od banky 100 000 ,- eur a máte k dispozícii zdroje vo výške 20 000 ,-eur, ktoré si uložíte na depozitnom produkte banky, tak vašu úrokovú sadzbu si znížite o 20 percent z 1,45 % p.a na 1,16 % p.a.

Maximálne si svoju úrokovú sadzbu môžete znížiť o 50 percent. Teda pri hypotéke 100 000 ,- eur, vložíte 50 000 ,- eur na depozitný účet a znížite si úrokovú sadzbu na 0,725 % p.a.

(zdroj obrázku : Poštová banka)

100 DNÍ DONALDA TRUMPA

Prvých 100 dní Donalda Trumpa v úrade sa nezadržateľne blíži a hoci jeho rating obľúbenosti je najnižší aký kedy nejaký americký prezident po sto dňoch mal, tak podľa posledných prieskumov 96 % percent jeho voličov z 8.novembra by mu hlas odovzdalo znova.

Je tak celkom zaujímavé pozorovať, že elektorát svojho favorita hodnotí viac podľa jeho osobnosti ako na základe reálnych skutkov. Dá sa totižto konštatovať, že ak by voľby vyhrala Hillary Clintonová, aktuálna politika USA vo svete by sa nelíšila od tej Trumpovej.

Prezident Trump prišiel na to, že jeho veľké sľuby z kampane sú v reálnej politike nerealizovateľné. Pritom sám Trump na konci predvolebnej kampane predstavil svoj plán na prvých 100 dní vlády. Americký prezident splnil svoj sľub a odstúpil od transpacifickej obchodnej dohody, povolil výstavbu dvoch ropovodov, ktoré predchádzajúca vláda stopla a zaviedol prísnejšie pravidlá pre deportácie nelegálnych imigrantov, ktorí mali kriminálny záznam.

Ak si však spomeniete na kampaň kandidáta Trumpa tak Vám napadne múr na hraniciach s Mexikom, zákaz vstupu moslimov do krajiny, zrušenie Obamacare, obchodná vojna s Čínou, NATO ako zastaranú a nepotrebnú organizáciu, dohody s Putinom atď. atď. Trumpove protiimigračné zákony odmietli americké súdy ako protiústavné a zrušenie Obamacare do kongresu ani neposlal, pretože zatiaľ nemá podporu ani republikánskej väčšiny. O Číne tvrdil, že hneď v prvý deň po nástupe do úradu poverí ministerstvo obchodu aby ju označilo za menového manipulátora. Nielen, že sa tak nestalo ale Trump už deklaroval, že svoj názor zmenil.

Rovnako svoj názor zmenil na NATO, dnes ho považuje za veľmi potrebné a Assadovi s Putinom poslal ako pozdrav do Sýrie pár desiatok Tomahawkov. Trump tvrdil, že jednania o TTIP (obchodná zmluva s EÚ) zruší a vyjedná si dohody s každým štátom zvlášť. Tieto pokusy však stroskotali a dnes má podľa Trumpovej vlády obchodná dohoda s EÚ prednosť pred samostatnou dohodou s odchádzajúcou Veľkou Britániou.                                                           Zaujímavý názor na vec majú analytici agentúry AP, podľa ktorých s odchodom poradcu Michaela Flynna (musel rezignovať pre kontakty s ruskými agentami) paradoxne nastupuje doba, v ktorej sa znižuje nebezpečie, že Trumpov kabinet bude pôsobiť ako „partia klaunov“. 

„Nikto nepozná systém lepšie ako ja. Ja sám ho môžem napraviť“ tvrdil pred rokom na predvolebnom mítingu v Clevelende kandidát Trump.

„Netušil som aké veľké to je. Všetko, viete, tie rozhodnutia, je to masívne. Mal som svoj predchádzajúci život. Toľko toho sa dialo. A toto je oveľa viac práce ako predtým. Myslel som si, že to bude ľahšie.“, zhodnotil prezident Trump svoju doterajšiu skúsenosť s výkonom svoje funkcie.

DOBRE VEDIEŤ

Už takmer 45 000 ľudí prejavilo záujem o prácu v automobilke Jaguar Land Rover. Firma bude do závodu pri Nitre potrebovať 2 800 ľudí.

Európska komisia navrhuje desaťdňové voľno pre otca po narodení dieťaťa a možnosť presunu štyroch mesiacov rodičovskej dovolenky na druhého z rodičov.

Európska centrálna banka podľa očakávania nechala svoje základné úrokové sadzby bez zmeny a neprikročila ani k úprave programu nákupu cenných papierov. Potvrdila zároveň, že je pripravená súčasný program rozšíriť, ak to bude situácia vyžadovať, pretože inflačné tlaky sú stále príliš slabé.

Slovenská sporiteľňa je prvá banka, ktorá po dlhšej dobe zvýšila úrokové sadzby. Od 1.5.2017 úrok pri fixoch na 3 a 5 rokov so zvýhodnením vzrastie o 0,1 percentuálneho bodu, na 1,49 percenta.

Prognostici zvýšili predpoveď priemernej inflácie v tomto roku na 1,6 % z 1,4 %. Pre rok 2018 ponechali prognózu na úrovni 1,5 % a pre rok 2019 ich zvýšili na 1,7 % z 1,6 %. Dlhodobé inflačné očakávania zostali na úrovni 1,8 %.

Od vstupu do Európskej únie do konca roka 2015 Slovensko z európskeho rozpočtu získalo spolu viac ako 18,6 miliardy eur. Ak sa odpočíta to, čím do rozpočtu prispelo, tak čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ bola viac ako 12,1 miliardy eur.

VÝROK TÝŽDŇA

„Žiadny americký prezident neurobil viac ako ja počas prvých 90 dní vlády“.

Donald Trump

 

Úroky pod jedno percento? Tak skoro nie.

Píše Pavel Oravec.

Hypotekárny trh na Slovensku zažíva veľmi turbulentné roky. S prasknutím realitnej bubliny v roku 2009 a postupnými intervenciami centrálnej banky priemerné úrokové sadzby na hypotékach začali klesať.  Najmä medzi rokmi 2012 a 2016 úrokové sadzby na nových úverov klesali rapídne, každý rok o viac ako 0,6 %.  Ak ste si v roku 2010 zobrali úver s 5 ročnou fixáciou, tak po jej uplynutí ste s úrokovou sadzbou klesli na polovicu. S prudkým poklesom úrokov na nových úveroch rozbehli banky nové produkty, tzv. refinančné úvery. Princíp spočíval v tom, že ak ste poctivo splácali svoje predchádzajúce úvery mohli ste ich refinancovať za zjednodušených podmienok do inej banky. Spravidla ste nemuseli dokladovať príjem, postačoval aj starší znalecký posudok a mohli ste spojiť viacero rôznych typov úverov (spotrebné, hypotekárne, kreditné karty, splátkové systémy) do jedného a výrazne tým ovplyvniť svoje mesačné náklady. Proti tomu sa však postupne banky, z ktorých klienti najviac odchádzali začali brániť napr. zvýšením poplatku za predčasné splatenie, zavedením poplatkov za vyčíslenia a potvrdenia o zostatku na úveroch atď.

Priemerné úrokové sadzby na existujúcich a nových úveroch podľa rokov (zahŕňa aj úvery stavebných sporiteľní):

Fixácie od 1 do 5 rokov
Existujúce Nové
2009 6,35 5,98
2010 6,23 5,28
2011 5,88 4,78
2012 5,61 4,63
2013 5,43 4,06
2014 5,39 3,26
2015 5,02 2,49
2016 4,44 1,89
2017* 3,95 1,90
Fixácie nad 5 rokov
Existujúce Nové
2009 6,06 8,11
2010 5,65 6,72
2011 5,32 5,68
2012 5,13 6,63
2013 4,85 5,63
2014 4,33 5,81
2015 3,76 4,88
2016 2,91 3,39
2017* 2,46 1,56

 

* údaje za február 2017

 

S klesajúcimi úrokovými sadzbami a rastúcimi objemami poskytovaných úverov sa rozbehlo nielen refinancovanie starých úverov, ale aj financovanie kúpy a výstavby nových nehnuteľností, čo bol želaný efekt centrálnej banky. Táto situácia nahrávala menej bonitným klientom, ktorí si v benevolentných pravidlách mohli dovoliť drahšie nehnuteľnosti a banky im radi poskytli 100 percentné financovanie. (Preplatili im celú kúpnu cenu nehnuteľnosti, klienti nepotrebovali vlastné zdroje.)

Národná banka Slovenska preto postupne začala obmedzovať poskytovanie 100 percentného financovania, aby tak predchádzala ďalšej bubline. Ak totiž časom nastane zdraženie úrokových sadzieb, menej bonitní klienti by o svoje drahé nehnuteľnosti mohli ľahko prísť.

Aká je situácia dnes? Je úroková sadzba pod jedno percento reálna?

 

Z letmého pohľadu na aktuálne úrokové sadzby bánk získame niekoľko zaujímavých poznatkov.

– úrokové sadzby po zavedení novej regulácie, ktorá obmedzila poskytovanie 90 a viac percentných hypoték naďalej klesajú

– veľmi atraktívne sa stávajú dlhšie fixácie, niektorí klienti už môžu premýšľať aj o 10 ročných fixoch

– prvá banka, ktorá deklaruje úrokovú sadzbu pod jedno percento je UniCredit Bank

 

Zaujímavá je najmä tretia poznámka. Úrokové sadzby, ktoré by prelomili hranicu jedného percenta smerom dole by boli veľmi zásadným a psychologicky silným momentom. Veď kto by nechcel mať hypotéku s úrokom začínajúcim číslicou 0, však? . (teraz sa nebavíme o hypotékach so štátnym príspevkom pre mladých).

 

Ono je to však opäť trošku viac marketing ako realita. UniCredit Bank naozaj ponúka úrokovú sadzbu 0,99 % p.a. pri trojročnej fixácii. ALE, tá je podmienená poistením úveru, využívaním U-konta a kreditnej karty vydanej bankou. Poistenie úveru v tomto prípade znamená, že klient je na dobu 5 rokov poistení v jednom z troch balíkov (vždy úmrtie + PN alebo Trvalá invalidita alebo Nezamestnanosť) a za toto poistenie zaplatí poplatok vo výške troch percent z celkovej výšky úveru. Môže ich zaplatiť jednorazovo alebo mu banka navýši o túto sumu výšku úveru.

V modelovom príklade úveru na 50 000,- eur so splatnosťou 30 rokov, teda klient v skutočnosti má úver vo výške 51 500,- eur pri úrokovej sadzbe 0,99 % p.a. a splátkou 165,41 eur / mesačne.

Odmyslime si teraz ďalšie poplatky, ktoré však banka na svojej stránke deklaruje, že má. (mesačný poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za U-konto). Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že niektoré banky na 3-ročnom fixe začínajú až na 1,5 percenta ročne, čo je na prvý pohľad oveľa vyššie ako UniCredit Bank. Porovnajme však mesačnú splátku a zostatok po uplynutí prvej fixácie.

                               Unicredit Bank                                             Prima banka                                               OTP

Výška úveru                                               51 500 ,-                                     50 000 ,-                              50 000 ,-

Úroková sadzba                                        0,99 % p.a                                 1,50 % p.a                           1,20 % p.a

Mesačná splátka                                      165,41 eur                                172,56 eur                          165,45 eur

Zostatok po 3 rokoch                              47 010,- eur                              45 949,- eur                       45 770,- eur

 

V porovnaní s konkurenciou je ponuka UniCredit-u nevýhodnejšia vo výške zostatku po uplynutí prvej fixácie. Ak si požičiate 50 000,- eur, tak aj pri o pol percenta lepšej ponuke dlžíte banke pri výročí fixácie (tri roky) o vyše tisíc eur viac. Ďalšou nevýhodou je, že poistený ste len 5 rokov, ale cenu poistenia splácate aj s úrokmi celých 30 rokov (pretože je súčasťou úveru). Nehovoriac o tom, že o 5 rokov sa musíte poistiť aj tak znova. Navyše ceny bežných rizikových poistení na spomínané riziká sú porovnateľné a dokonca nižšie.

Napr. poistenie smrti a invalidity na prvých 5 rokov úveru stojí v bežnej poisťovni menej ako polovicu toho, čo ponúka UniCredit Bank v rámci svojej hypotéky. Toto poistenie preto považujem za drahé a nepostačujúce.

Na druhej strane treba uznať, že banka s týmto produktom nerobí žiadne tajnosti a všetky poplatky vrátane RPMN má dostupne vyčíslené na svojej internetovej stránke. Klienti preto majú dobrú šancu dozvedieť sa o podmienkach poskytnutia úveru.

Časy keď úrokové sadzby na hypotékach budú pod jedným percentom tak skoro nenastanú a je otázka či vôbec niekedy (na Slovenku). Európska centrálna banka sa síce zatiaľ základnú úrokovú sadzbu dvíhať nechystá, inflácia v eurozóne však pomaly začína rásť. A to je skôr signál na budúce zvyšovanie základnej úrokovej sadzby. Či sa dostaneme pod jedno percento musíme tak nechať na naše domáce komerčné banky, resp. na výsledok ich konkurenčného boja. O tom, ktoré banky si to môžu dovoliť  nabudúce.

 

Autor je finančný sprostredkovateľ a analytik spoločnosti Brokeria a.s.

Komentár Analytika č. 05/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Kažimír chce regulovať provízie už v roku 2018

Ministerstvo financií chce zásadne zmeniť odmeňovanie finančných sprostredkovateľov, cez ktorých si ľudia kupujú poistky alebo žiadajú o úvery. Ak návrh aj presadí, zarobia potom menej, lebo odmena bude mať strop, no najmä sa rozloží do siedmich rokov. Druhá podstatná zmena sa týka poplatkov pri poistkách. Klient nemá zaplatiť všetky náklady súvisiace s uzavretím poistky hneď v prvých rokoch po uzavretí zmluvy, ale náklady sa majú rozdeliť do siedmich rokov.

Zmena vyplácania provízií  visí vo vzduchu už niekoľko rokov. Posledný návrh ministra financií však nevyzerá ako regulácia, ale likvidácia finančných sprostredkovateľov. Podľa tohto návrhu totiž sprostredkovatelia budú dostávať zhruba o tretinu nižšie provízie a rozložené v čase siedmich rokov. A to bude platiť aj pri úveroch na dobu kratšiu ako 7 rokov. Novela by mala začať platiť od roku 2018 a v takomto prípade máme naozaj málo času na odbornú diskusiu, o ktorú má vraj ministerstvo financií záujem.

Čo ministerstvo chce  dosiahnuť?

ministerstvo verí, že sa vďaka zmene zvýši kvalita sprostredkovateľov, a budú sa svojej práci venovať dlhšie

– predpokladajú, že bude menej takých prípadov, keď klient prechádza z jednej banky do druhej len preto, že ho nahovoril poradca, ktorý za to získa províziu. Takisto chcú dosiahnuť, aby sa ľudia nenechali prepoisťovať krátko potom, ako uzavrú poistnú zmluvu

Aké sú riziká?

– ak by mala novela platiť od začiatku roku 2018, tak sprostredkovatelia a menšie spoločnosti majú veľmi málo času na prípravu a pre mnohých to reálne môže znamenať existenčné problémy

– profesia finančného sprostredkovateľa sa môže stať neatraktívnou, a po čase tak nebude dostatok odborníkov, čím opäť môže vzniknúť priestor pre nekvalitu a špekulácie

– Regulácia môže pomôcť veľkým bankám a poisťovniam. Tie menšie budú môcť mať akékoľvek kvalitné produkty, ale budú mať značné obmedzené možnosti, aby so o tom ich potenciálni klienti dozvedeli.

– Výsledkom môže byť, že malé poisťovne neudržia dostatočné veľkú sieť vlastných zamestnancov a môžu z trhu odísť. Klientom nebude mať kto poradiť a vysvetliť im rozdiely v produktoch a sprostredkovateľský trh sa stane marginálnym. Kvalita produktov tým môže klesnúť a s tým aj nárok na finančné vzdelávanie verejnosti

 

V čom regulácia môže pomôcť?

– je veľmi dobré že minister a jeho ľudia, uvažujú nad ochranou spotrebiteľa pred nekalými praktikami

– ak sa zavedie rozumná miera finančného ručenia a vyplácania provízie pri poistných zmluvách, môže to zabrániť poisťovacej turistike. 

– časté prepoisťovanie je pre klienta nevýhodné pri sporiacich typoch poistenia ako sú napr. kapitálové a investičné poistenie. Takisto v niektorých typoch poistení (život, choroby) musí klient znova prejsť čakacou lehotou, kým má nárok na plnenie v prípade niektorých chorôb (poisťovne tým predchádzajú tomu, aby sa poisťovali chorí klienti).

– Majetkové poistenia ako napr. PZP sa spravidla uzatvárajú na dobu neurčitú, ale klient ich má tendenciu zrušiť alebo zmeniť skôr ako po siedmych rokoch, či už kvôli predaju auta alebo akceptovaniu výhodnejšej ponuky vo výročí zmluvy. Ak takýto klient vo výročí zmení poisťovňu, nevzniká mu žiadna strata. Preto by bolo dobré uvažovať napr. nad rozdelením ručenia finančných sprostredkovateľov podľa typov produktov.

– klienti dnes vďaka „Beblavého novele“ môžu veľmi ľahko zmeniť banku a to nielen vďaka zníženiu pokuty za predčasné splatenie, ale najmä vďaka zákonom určenej povinnosti banky umožniť klientovi splatenie úveru bez poplatku vo výročí fixácie. Práve vo výročí fixácie sa klient rozhoduje, či prijme ponuku svojej banky na ďalšie obdobie alebo si vyjedná lepšiu úrokovú sadzbu v inej banke. V takomto prípade je „turistika“ pre klient výhodná. Motiváciou finančného sprostredkovateľa je hľadať pre klienta najlacnejšie riešenia, zavedením ručenia provízie, ktoré by presahovalo štandardné doby fixácie (dnes sprostredkovatelia ručia za provízie v bankách až 3 roky) by mohlo mať opačný efekt – niektorí sprostredkovatelia by neboli nútení poskytnúť klientovi dostatočný servis, s ktorým súvisí vybojovanie najvýhodnejšej úrokovej sadzby na trhu po uplynutí fixácie.

Na druhej strane žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí. Je takmer isté, že regulácia príde a netreba si pred tým zakrývať oči. Preto najmä tí finanční sprostredkovatelia, ktorí chcú fungovať aj po zavedení regulácie, musia veľmi vážne začať myslieť na kvalitu a šírku portfólia. Zamerať sa aj na investície a majetkové poistenie. Aktuálny návrh ministerstva je tvrdý, a je dobré, že  úradníci si uvedomujú citlivosť témy a dávajú priestor komunikácii so sprostredkovateľmi. Avšak ani AFISP to pri vyjednávaní nebude mať ľahké aby konečnú dohodu naklonil na svoju stranu. Čelní predstavitelia jednej z veľkých bánk sa už vyjadrili, že návrh v aktuálnej podobe nepodporia.

Preto verme, že aj na ministerstve sa nájdu ľudia, ktorím nie je ľahostajné fungovanie viac ako 30 000 tisíc rodín na Slovensku a nepodľahnú tlakom zahraničných korporácií.

Cena ropy padla, motoristi môžu ušetriť.

 

Ropa sa na svetových trhoch strmhlav prepadla. Hlavným dôvodom je rast zásob v USA, celková ropná produkcia tam stúpla o 21-tisíc barelov denne. V Spojených štátoch sa viac ropy ťaží i napriek obmedzeniu ťažby ropy koncom minulého roka. Vlani v novembri sa na tom dohodli krajiny OPEC a ďalší ťažiari. Znamenalo to nárast cien ropy na svetových trhoch, ako aj cien benzínu na pumpách.

Cena ropy sa vtedy vyšplhala až k 60 dolárom za barel, pričom cena benzínu sa na začiatku tohto roka prehupla cez 1,30 eura za liter. Znamenalo to najdrahšie tankovanie na pumpách od augusta 2015.

Nižšie ceny benzínu pritom nemajú byť krátkodobou záležitosťou. Cena ropy na svetových trhoch sa bude podľa niektorých analytikov stabilnejšie držať pod cenou 55 dolárov za barel. Atakovanie minuloročného minima (25 dolárov) sa však neočakáva. Dohoda o obmedzení ťažby ropy podľa dohody krajín OPEC a Ruska má trvať do konca júna tohto roka. Čo však nastane od júla, je zatiaľ otázne, hoci Rusko i Saudská Arábia sú za pokračovanie obmedzení ťažby ropy.

O všetkom sa však bude rozhodovať už v máji. Na zasadnutí kartelu OPEC sa majú krajiny dohodnúť, či v obmedzení ťažby ropy budú alebo nebudú pokračovať.

Najmä Saudská Arábia dodržuje dohodu. Ťažbu ropy už obmedzila viac, ako mala. Na druhej strane ostatné krajiny mierne za dohodou zaostávajú.

Na májovom zasadnutí OPEC-u môžu byť Saudi veľmi kritickí a môžu vyžadovať, aby svoje záväzky stopercentne plnili aj ostatní členovia. V takomto prípade by sa cena ropy mohla pohybovať medzi 40 až 60 dolármi za barel. Analytici sa však nezhodli, či dohoda v máji padne, alebo nie.

 

Cena benzínu pre pokles cien ropy na svetových trhoch začala klesať. Za posledné dva týždne padla takmer o 2,5 centa na liter. Kým ešte v polovici februára bola jeho priemerná cena na úrovni 1,33 eura za liter, minulý týždeň už stál na pumpách benzín 1,30 eura. A očakáva sa ďalší pokles. Na pumpách by sa tak mohla takmer po troch mesiacoch cena opäť dostať pod hranicu 1,30 eura za liter. Približne na úroveň 1,28 eura za liter.

Dobre vedieť

 

HDP Slovenska sa tento rok zvýši o 3,3 %, teda rovnako ako vlani. Budúci rok by mal hospodársky rast zrýchliť na 3,7 %, predpovedá MMF.

Inflácia na Slovensku je najvyššia od leta 2013, vo februári zrýchlila tempo na 1,2 percenta z januárových 0,7 percenta.

Od 1. mája stúpne rodičovský príspevok. Zvýši sa zo súčasnej úrovne 203,20 eura na 213,20 eura. Novelu dnes definitívne schválil parlament.

Podmienky vyplácania dôchodkov z 2. piliera prostredníctvom programového výberu sa upravia. Po novom sa zníži hranica, od ktorej sa ľudia budú môcť rozhodovať o použití svojich nasporených peňazí v druhom pilieri.

V bankách na Slovensku pribudlo za rok viac ako 900 pracovníkov: koncom roka 2015 v nich robilo menej ako 20 000 ľudí, ale v decembri 2016 ich už bolo viac ako 20 800. Počet zamestnancov stúpol v komerčných bankách, pobočkách zahraničných bánk aj v NBS.

Inflácia v eurozóne dosiahla štvorročné maximum 2 %, prispeli k tomu hlavne ceny energií. Pred rokom bola eurozóna v deflácii -0,2 percenta.

Americká centrálna banka Fed podľa očakávania zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 0,75 – 1,00 percenta. K druhému sprísneniu menovej politiky za tri mesiace ju prinútil rast inflácie a pokračujúce zvyšovanie zamestnanosti.

Zamestnanosť v krajinách EÚ na konci minulého roka dosiahla nový rekord (233 miliónov obyvateľov), zatiaľ čo v eurozóne bola najvyššia od finančnej krízy (154 miliónov).

Výrok týždňa:

 

„S Mariánom Kočnerom nie sme známi, poznáme sa 30 rokov. Kúpil som od neho nejaké firmy“

Boris Kollár

 

Komentár Analytika č.04/2017

Newsfilter je tu pre Vás pokiaľ nemáte čas sledovať všetky dôležité správy. Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Letmý pohľad na podielové fondy

Ktoré fondy zarobili najviac a ktorým bolo dobré radšej sa vyhnúť? V duchu hesla „minulá výkonnosť zaručuje jedine bolesť hlavy“ si urobme krátky prehľad o spravovaní investícií na Slovensku.

TOP 10

(zdroj openiazoch.sk)

Kto pred rokom zainvestoval do ruských akciových fondov, môže sa dnes usmievať. Ešte viac by sa mal tešiť investor, ktorý si zvolil Horizon Acces Fund Brazil od ČSOB Asset Managementu. Takýto investor za posledný rok svoju investíciu zdvojnásobil a celkom solídne sa mu darilo, ak tento fond držal posledné 3 roky s priemerom 8,39 % p.a.

FLOP 10

(zdroj openiazoch.sk)

V poslednom roku sa nedarilo fondom od správcu WIOF. African Performance Funds triedy B za posledné 3 roky stratil takmer polovicu svojej hodnoty.

Výkonnosť podľa kategórie fondov

(zdroj openiazoch.sk)

Už niekoľko posledných rokov praje investovaniu do akciových fondov. Dlhodobá priemerná výnosnosť dlhopisových fondov stále ťaží z výnosov rokov predošlých. Fondy peňažného trhu v minulom roku nijako neprekvapili.

Čo nakupujeme najviac?

(zdroj openiazoch.sk)

Slovenskí investori môžu byť s investovaním do podielových fondov v poslednom roku veľmi spokojní.  Najpredávanejší fond na Slovensku dosiahol z prvej desiatky zároveň najvyšší výnos, a to 20,6 % za posledný rok. Aj ostatné fondy z desiatky najpredávanejších boli v zisku:

PP – náš prvý realitný         + 3,39 %            PP – J&T Bond EUR              + 5,12 %

Sporo – Aktívne portfólio   + 6,76 %          TAM – Private V2                 + 8,15 %

VÚB AM – Active Bond fund   + 8,72 %     SPORO ŠIP Klasik, o.p.f.        + 2,42 %

IaD – Prvý realitný fond      + 3,52 %             Sporo – Euro dlhop. Fond  + 1,89 %

TAM – Euro dlhopisový      + 0,64 %

Lov na klientov pokračuje.

 Minuloročný boj o klientov, ktorí majú záujem o lacné úvery na bývanie, sa opakuje aj v tomto roku. Napriek prognózam analytikov, ktorí odhadovali, že v tomto roku už úroky nemajú kam padať, klesajú. Najnovšie zverejnila svoju ponuku Prima Banka. Láka zákazníkov na 1,2 percentný úrok na hypotéke pri štvorročnej viazanosti. Doteraz mala 1,5 percentný úrok. Táto banka, ktorá patrí finančnej skupine Penta, tvrdí, že takýto nízky úrok dá každému bez dodatočných podmienok. Jej akciový úrok platí do konca mája. (hnonline.sk)

Napriek reguláciám, názorom analytikov a novinárov úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch nie a nie začať rásť. Už čoskoro pritom začnú platiť obmedzenia pre záujemcov o hypotéky.  Autor tohto newsfiltra si myslí, že naopak banky nemajú žiadny dôvod na  zvyšovanie úrokových sadzieb a to z nasledujúcich dôvodov:

Základná úroková sadzba ECB je stále historicky nízka, banky majú k dispozícii veľa extrémne lacných peňazí. Banka dostane peniaze od ECB prakticky zadarmo, ak by ich chcela naopak v ECB uložiť tak musí zato zaplatiť (záporný úrok na vklady). Tak čo s nimi spraví? Je lepšia malá marža ako žiadna marža.

Čo spôsobí regulácia bankám? Sprísnenie podmienok pre žiadateľa o úver bude znamenať, že istá skupina klientov  sa k úveru nedostane, pretože nebude dosť bonitná alebo nebude pracovať dostatočne dlho. Čiže banky budú dostávať v priemere preverenejších a bonitnejších klientov, ktorým budú poskytovať menej rizikové hypotéky (s nižším LTV). Delikvencia (nesplácanie) hypoték dlhodobo klesá, prečo by mala banka zvyšovať úrokové sadzby ak môže dostať v priemere lepších klientov a zobrať do zálohy výhodnejšie nehnuteľnosti?

Cieľom centrálnej banky je zvýšenie inflácie k 2 percentám, tým chce podporiť ekonomický rast. Ako to spolu súvisí? Ekonomika nerastie napríklad aj preto, že ľudia a podniky svoje peniaze nemíňajú a radšej si sporia. Centrálna banka vtedy môže znížiť základnú sadzbu, tým znevýhodní vklady a zlacní úvery. Podnikom sa neoplatí držať hotovosť, ale oplatí sa im investovať, pretože sa dostanú k lacným peniazom. Podobne sa bežným ľuďom neoplatí ukladať peniaze na termínované vklady, ale oplatí sa im ich minúť na nové lacné auto, lacnú dovolenku. Tie sú lacné preto, lebo inflácia je nízka, nulová alebo dokonca záporná. Takisto sa ľuďom oplatí kúpiť bývanie, pretože banka im poskytne výhodný úver. Dôsledkom toho, že základná úroková sadzba je nízka je to, že ľudia viac nakupujú, čím zvyšujú dopyt, podniky musia viac vyrábať alebo zvyšovať ceny (inflácia). Tento reťazec súvislostí zapríčiní roztočenie ekonomiky. A potom je namieste úrokové sadzby zase zvýšiť, aby sa ekonomika neprehriala a nevznikla bublina. Jednoduché, že? J

Pri odhadovaní rastu a poklesu úrokových sadzieb tak nie je „od veci“ sledovať politiku centrálnej banky, vývoj inflácie a ekonomického rast v eurozóne.

Dobre vedieť

Medziročná miera inflácie na Slovensku v januári dosiahla 0,7 percenta a zvýšila sa z 0,2 percenta, kde bola v decembri. Spotrebiteľské ceny tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013.


Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška zrýchlila rast na 0,8 % z tempa 0,7 % v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu štatistického úradu. Tempo medziročného rastu HDP Slovenska sa zrýchlilo na 3,1 % z 3 % v treťom kvartáli.


V druhom pilieri si pravidelne sporí viac ako 1,39 milióna ľudí, čistá hodnota majetku dôchodkových fondov v správe dôchodkových správcovských spoločností je 7 miliárd eur.


Štát predal v aukcii pokladničné poukážky za 300 miliónov eur, dopyt investorov predstavoval 800 miliónov. Akceptované výnosy dosiahli zápornú úroveň 0,25 % p. a.


Agentúra Fitch potvrdila rating Slovenska na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Očakáva rýchly ekonomický rast, viac investícií a pokles verejného dlhu.


Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v januári tohto roka úroveň 8,64 percenta. V porovnaní s decembrom 2016, keď bola 8,76 percenta, klesla o 0,12 perc. bodu.

 

Hoax týždňa:

V Európe sú potraviny na prídel.

Pred pár dňami jedna z ruských štátnych televízií hlásila, že Európa čelí rozsiahlej potravinovej kríze, pričom reportáž sprevádzali zábery na police prázdnych supermarketov. Pripomínali scény z obchodov pochádzajúce z čias reálneho socializmu. Preverovanie ruských tvrdení v Nórsku zase ukázalo, že nestabilné počasie, dažde a mrznutie síce mali mierny vplyv na zvýšenie ceny hlávkového šalátu či ďalších druhov zeleniny. No najväčší štátny dovozca ovocia a zeleniny odmietol vyhlásenia o problémoch, ktoré ruská televízia priniesla.

V Dánsku tiež neboli stopy po žiadnej rozsiahlej kríze, aj keď cena niektorých druhov zeleniny narástla zhruba o desať percent.

Ruský hoax o potravinovej kríze tak podľa európskeho Disinformation review vykazuje klasické znaky hoaxu a falošnej správy: malý problém radikálne nafúkne, zamlčí niektoré kľúčové detaily a ďalšie pridá, pričom výsledok vyznie čiastočne alebo úplne v rozpore s faktami.

Cieľom má byť údajne podporiť ruský mediálny príbeh, ktorý má opisovať úpadok Európy.

Status týždňa:

Výrok týždňa:

„Kto hovorí ten nezmysel, že keď sa vzdáme eura, nič sa nestane, nech cestuje do Severnej Kórey. Tam by videl, čo by sa stalo.“

Jannis Sturnaras, guvernér gréckej centrálnej banky

Komentár Analytika č.03/2017

Newsfilter je tu pre Vás pokiaľ nemáte čas sledovať všetky dôležité správy. Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Ceny bytov  stále prudko rastú.

Priemerná cena bývania vzrástla vo 4. štvrťroku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 9 EUR/m2 na hodnotu 1304 EUR/m2. Znamená to medzištvrťročný rast o 0,7 % a medziročný rast o 5,8 %. Medziročný rast priemernej ceny bytov medziročne zrýchlil o 1,6 percentuálneho bodu na 10,6 %, kým pri domoch sa spomalil o 0,6 percentuálneho bodu na 1,7 %. Uvedené čísla sú zrejme výsledkom dosť výrazne neuspokojeného dopytu po bytoch v mestách a mierneho previsu ponuky rodinných domov v lokalitách v okruhu väčších miest.

Ceny nehnuteľností v roku 2016 ťahali nahor najmä malometrážne byty. Cena jednoizbových bytov sa v priebehu roku zdvihla o viac ako 150 eur / m2 (+ 9 %). S počtom izieb rast ceny klesal a ceny domov v roku 2016 takmer neporástli. V priemere ceny bývania porástli medziročne o 4,2 %. Z hľadiska regiónov zdraželo bývanie najviac v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Na opačnom konci pomyselného rebríčka sa nachádza Košický kraj, v ktorom ceny nehnuteľností ako jedinom poklesli.

Aktuálna priemerná cena bytov je stále zhruba o 5 % nižšia v porovnaní s jej historickým maximom z polovice roku 2008. Od historicky najvyšších hodnôt je v súčasnosti najviac vzdialená priemerná cena jednoizbových bytov skoro o 7 % a tesne pod vrcholom je zatiaľ priemerná cena štvorizbových bytov. Priemerná cena päťizbových bytov na konci roku 2016 už prekonala jej historické maximum z roku 2008.

Kompozitný index na hodnotenie vývoja ceny bývania je modelový prístup NBS na posúdenie primeranosti cien nehnuteľnosti. Dynamický rast cien nehnuteľností na bývanie v poslednej dobe vyvoláva otázniky, či je ich vývoj ešte primeraný, alebo sa začína nafukovať realitná bublina ako v polovici roku 2008? Na základe vyhodnotenia viacerých indikátorov zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sme sa blížili k bubline.

Čo si myslia obchodníci Brokerie…

Podľa posledného prieskumu až 72 percent finančných aktív slovenských domácností je uložených v termínovaných vkladoch, vkladných knižkách a sporiacich účtoch. Pričom výnosy na týchto produktoch sú historicky najnižšie. Aké alternatívy by ste odporučili klientom?

„V prvom rade pracujem s klientmi tak, aby sa od termínovaných vkladov v tomto období odpútali. Vraciam sa k zmluvám o stavebnom sporení, ktoré klienti majú v “starých tarifách”, kde dnes môžu dosiahnuť vzhľadom na poplatky zhodnotenie 3,5 % ročne. Potom napríklad IAD realitný fond, ktorý má aktuálne akciu s garantovaným výnosom. Pre opatrnejších klientov odporúčam sporiace kontá, hlavne počas prechodného obdobia nízkych výnosov. Pre klientov s investičným horizontom do 2 rokov konzervatívne peňažné fondy a fondy obsahujúce dlhopisy s krátkou duráciou. Odvážnejší klienti sa môžu obzrieť po dlhopisových fondoch rozvíjajúcich sa trhov, tu je však nevyhnutné aby investori dodržali investičný horizont. Do týchto fondov však neodporúčam vložiť celú disponibilnú hotovosť.“

Miroslava Borovská, Finančný expert

„Tento fenomén slovenského finančného trhu vnímam v prvom rade ako obrovský priestor pre informovanie zo strany objektívnych poradcov. Na to však potrebujeme zabezpečiť dôveru klientov, vypočuť si aspoň aké alternatívy trh ponúka. Jednoznačne najbezpečnejšou formou sú podielové fondy. Bez objektívnej a dlhodobej analýzy klientových potrieb a plánov, však môžu znamenať pre klienta aj veľké riziko. Tu sa však lámu predsudky o finančných sprostredkovateľoch. Klientom by som odporučil zistiť si tri základné veci: 1. či ich poradca má platných všetkých šesť sektorov 2. akých všetkých partnerov má zazmluvnená spoločnosť, ktorú zastupuje 3. aké všetky oblasti rodinnej situácie klienta s nimi sprostredkovateľ rieši. V praxi sa však stáva, že väčšina sprostredkovateľov totiž vyrieši klientovi max. úverový alebo poistný produkt. A tento fenomén 72 % neefektívne uložených aktív Slovákov určite nevyrieši.“

Miroslav Filkus, Krajský riaditeľ

„Klienti, ktorí majú dnes voľné prostriedky by sa termínovaným vkladom s dlhšou viazanosťou mali rozhodne vyhýbať. Môže sa totižto stať, že pri očakávanom raste inflácie by svoje peniaze v 3 až 5 ročnom horizonte znehodnotili. Odporučil by som zamerať sa na menej rizikové podielové fondy, pre tých najkonzervatívnejších môže byť alternatívou podržať hotovosť a počkať si na rast úrokových sadzieb. To však pri aktuálnej politike ECB môže byť v nedohľadne.“

Pavel Oravec, Finančný špecialista senior a analytik spoločnosti Brokeria

Medziročný rast priemernej ceny bytov medziročne zrýchlil na 10,6 %. Úrokové sadzby sa stále držia historicky nízko a od marca prichádza regulácia, ktorá má obmedziť hypotéky s najvyšším LTV. Čo očakávate od hypotekárneho trhu v roku 2017?

„Myslím si, že úroky budú naďalej nízke, takže klienti by mali urobiť maximum preto aby si dokázali zabezpečiť zvyšných 10 % LTV, ktoré im banka odmietne financovať. Môžu založiť napríklad rodičovskú nehnuteľnosť. Ďalšou alternatívou na dofinancovanie kúpnej ceny stále ostáva stavebné sporenie alebo spotrebný úver.“

Miroslava Borovská, Finančný expert

„Hypotekárny trh sa určite nezastaví pre klientov, ktorí budú tak či tak potrebovať riešiť zmenu bývania. Správny sprostredkovateľ, ktorý im rieši kompletné rodinné financie, im vždy cestu financovania vysnívaného bývania nájde. Regulácie skôr zasiahnu hypotekárnych predajcov a klientov, ktorí majú skôr investičné zámery na kúpu nehnuteľností, napr. na ďalší prenájom.“

Miroslav Filkus, Krajský riaditeľ

„Neočakávam, že v najbližšej dobe budú úrokové sadzby rásť. Niektoré banky už dnes spĺňajú obmedzenie pre pomer úverov poskytnutých do 90 percent hodnoty nehnuteľnosti, preto si nemyslím, že regulácia zasiahne trh skokovo. Klienti sa však budú musieť postupne vyrovnať s tým, že banka bude prísnejšie posudzovať ich finančnú situáciu a mnohí budú musieť zo svojich nárokov pri výbere nehnuteľnosti poľaviť. Na trh sa v najbližších rokoch dostane veľké množstvo nových, dnes rozostavaných nehnuteľností. Ak by sa poskytovanie úverov naozaj utlmilo tak cena nových bytov by už nemusela rásť tak výrazne ako v poslednom období.“

Pavel Oravec, Finančný špecialista senior a analytik spoločnosti Brokeria

Dobre vedieť

Ratingová agentúra S&P potvrdila Slovensku rating na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Na najbližšie roky predpovedá krajine rýchly ekonomický rast, znižovanie dlhu a pokračujúci záujem zo strany investorov.


Finančné domy zaznamenali vlani nárast úverov. Stav úverov obyvateľstva sa zvýšil o 13,4 % a úvery podnikom vzrástli o 5,3 %.„V roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie. Oproti roku 2015 to predstavuje nárast o viac ako 50 %,“ skonštatovala SBA. Úročenie týchto úverov pritom medziročne kleslo na 1,86 %. Podiel zlyhaných úverov sa medziročne znížil na 4,54 %.


Od 15. júna tohto roka budú obyvatelia EÚ platiť za roaming výrazne nižšie sumy ako doteraz. Európska komisia dnes zverejnila konečnú dohodu, ktorá stanovuje maximálne veľkoobchodné poplatky medzi operátormi. Za minútu volania zaplatíme 3,2 centa, za SMS 1 cent.


Nezamestnanosť v eurozóne klesla v decembri na najnižšiu úroveň za 7 rokov. Podľa Eurostatu dosiahla nezamestnanosť v eurozóne v decembri 9,6 percenta, v celej EÚ to bolo 8,2 percenta.


Vkladné knižky stále ponúkajú 4 banky. Produkty bez výpovednej lehoty nájdete v SLSP, VÚB a Privatbanke, zhodne za 0,1 % p.a. Najatraktívnejší úrok ponúka Poštová banka. Na vkladnej knižke s výpovednou lehotou 3 mesiace klienti zarobia 0,3 % ročne.


Najlacnejší bezúčelový spotrebný úver aktuálne ponúka OTP Banka za 4,70 % p.a. Pod 5 percentnú úrokovú mieru sa môžu klienti dostať v Unicredit Bank ktorá si od nich vypýta minimálne 4,90 % p.a. Nasleduje Poštová Banka a ČSOB s úrokovou sadzbou od 5,5 %.


Status týždňa

Komentár Analytika č. 02/2017

Súhrn podstatných  a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Posledný pohľad na rok 2016, alebo čo Vám v médiách nepovedia

Aby ste si nemysleli, že v roku 2016 sa diali vo svete len katastrofy , pripravili sme pre Vás súhrn 10-tich udalostí, ktoré sa tiež stali v roku 2016.  Napriek tomu, že ide o prelomové veci, pravdepodobne ste o nich nepočuli, lebo pozitívne správy nie sú pre médiá atraktívne.

10. Panda Veľká, symbol takmer 50-ročného boja za záchranu zvierat, bola v roku 2016 odstránená zo zoznamu ohrozených druhov. Populácia tohto druhu narástla o 17 percent za posledných 10 rokov.

9. Európa sa Ebole neubráni! Do konca mesiaca bude smrtiaci vírus vo Francúzsku! – takto vyzerali palcové titulky bulvárnych novín v októbri 2014. Azda najväčším úspechom vedy v roku 2016 je úspešné testovanie experimentálnej vakcíny proti vírusu ebola. Spomedzi 5837 očkovaných ľudí v Gunei nikto nedostal ebolu , vakcína je účinná na 100 percent. V marci 2016 WHO stiahla výstrahu pre pandémiou. V Európe od roku 2014 zomreli na ebolu traja ľudia.

8. Väčšina svetových kritických chorôb je na ústupe. V roku 2016 zomrelo celosvetovo najmenej ľudí na rakovinu hrubého čreva či demenciu.

7. Na americkom kontinente boli oficiálne vykynožené osýpky. Ide o prvý región sveta, kde sa podarilo eliminovať vysoko tento vysoko infekčný vírus. Osýpky sú piatym ochorením s účinnou vakcínou, ktoré sa na americkom kontinente podarilo úplne eliminovať. Prvou boli kiahne (1971), nasledovala detská obrna ( 1994), rubeola a rubeolový syndróm (2015).

6. V roku 2016 zomrelo v dôsledku teroristických útokov celosvetovo o 10 percent menej ľudí ako rok predtým.

5. Znečistenie ovzdušia sa vrátilo na najnižšie hodnoty od konca  idustrializácie v 30-tych rokoch minulého storočia. Emisie CO2 vyprodukované človekom už 3. rok neporástli.

4. Materinská úmrtnosť (smrť matky do 42 dní od pôrodu) klesla o polovicu od roku 1990.

3. Po viac ako polstoročí v Kolumbii skončila občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac ako 220 000 ľudských životov. Kolumijský prezident Juan Manuel Santos bol za svoju aktivitu ocenený Nobelovou cenou za mier.

2 .Počet úmrtí na maláriu klesol o 60 percent od roku 2000.

1. Viac ako 100 miliónov ľudí sa dostalo z extrémnej chudoby. Každú sekundu, čo strávite čítaním tohto textu traja ľudia na svete prestanú byť chudobnými.

Čoraz viac indícií nasvedčuje tomu, že svet sa nerúti do záhuby. Namiesto neoprávnenej paniky je na mieste opatrný optimizmus, pretože drvivá väčšina z nás bude žiť dlhšie,  zdravšie, zábavnejšie a bohatšie ako  generácie našich predkov. Teda ak si to nepokazíme sami. A aby tento komentár nevyzeral ako ročenka svetovej zdravotníckej organizácie, je na čase vrátiť sa k finančným udalostiam posledných dvoch týždňov.  

Slováci rekordne sporia, ale investujú veľmi málo

 

Európska centrálna banka zverejnila čerstvý prieskum bohatstva domácností v Eurozóne. Slovensko bez akéhokoľvek prekvapenia patrí skôr na chvost rebríčka najbohatších domácností v eurozóne. Od posledného prieskumu sa dokonca čisté bohatstvo slovenských domácností výrazne prepadlo, reálne takmer o štvrtinu. ECB zastrešovala prieskum o bohatstve domácností už druhýkrát. Začala ho robiť po kríze, aby sa centrálne banky lepšie vedeli zorientovať v pomeroch na úrovni domácností. Dovtedy takéto štatistické dáta nemali. V rámci aktuálne zverejneného prieskumu na úrovni eurozóny, do ktorého sa zapojili aj Maďarsko a Poľsko, malo Slovensko tretie najmenšie čisté bohatstvo po Litve a Maďarsku. Polovica domácností si počíta bohatstvo do sumy 50,3 tisíca eur.

Oproti roku 2010, domácnosti na Slovensku deklarujú nižšiu hodnotu vlastnených aktív. Podľa výsledkov zisťovania vlastnili domácností aj finančné aktíva v nižšom objeme ako uvádzali v roku 2010. Finančné záväzky naopak rástli, zvýšil sa počet domácností s finančnými záväzkami a zároveň sa zvýšila aj nominálna hodnota nesplatených dlhov. Výsledkom poklesu hrubého bohatstva domácností a rastu zadlženia je pokles celkového čistého bohatstva domácností. (Graf 5). V rozdelení čistého bohatstva slovenských domácností podľa jeho výšky mierne poklesla najpočetnejšia skupina domácností s čistým bohatstvom v rozpätí 10 – 100 tisíc eur a poklesol tiež podiel domácností vo vyšších majetkových kategóriách. Naopak sa zvýšil podiel domácností s čistým bohatstvom do 10 000 eur a zvýšil sa aj podiel domácností s negatívnym alebo nulovým čistým bohatstvom.

 

Reálne aktíva – najmä nehnuteľnosti a v menšej miere vozidlá, majetok súkromného podnikania a cennosti – sú hlavným zdrojom bohatstva slovenských domácností. Takmer 94 % domácností vlastní reálne aktíva aspoň v jednej z menovaných foriem (Graf 6, Tabuľka 3 v Prílohe). V rámci krajín eurozóny sa Slovensko vyznačuje veľmi vysokou mierou vlastníctva hlavného bývania, keď viac ako 85 % domácností vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Ďalším významne zastúpeným aktívom sú vozidlá, ktoré vlastní viac ako 60 % domácností, nasledované cennosťami (30 % domácností). Vyše 19 % domácností vlastní ostatné nehnuteľnosti (t.j. ďalšie nehnuteľnosti mimo hlavného bývania)..

Takmer 89 percent domácností uviedlo, že vlastní finančný majetok (Graf 12, Tabuľka 6). Podstatné zastúpenie majú vklady, ktoré vlastní 88 % domácností, ďalšie formy finančných aktív sú zastúpené v menšej miere. Poistné produkty využíva viac ako 15 % domácností a viac ako 5 % domácností uviedlo, že má pohľadávky voči iným domácnostiam. Len menej ako 4 % slovenských domácností má vo svojom portfóliu zložitejšie finančné produkty ako sú akcie, podielové fondy, dlhopisy a ostatné finančné produkty a ich hodnota v portfóliu domácností nepresahuje 6 % hodnoty vlastnených aktív. (Graf 13, Tabuľka 7). Hodnota vlastnených vkladov predstavuje 72 % celkového portfólia domácností.

 Hrubé príjmy „typickej“ domácností boli na úrovni 13 132 eur. Vzrástli najmä príjmy zo súkromného podnikania, príjmy zamestnancov, príjmy zo starobných dôchodkov a príjmy z pravidelných sociálnych transferov. Príjmy z prenajímania nehnuteľností, podpory v nezamestnanosti a príjmy z iných zdrojov poklesli. Typická slovenská domácnosť minula ročne na potraviny 3 720 eur, výdavky na spotrebu potravín tvorili 29 % príjmov domácnosti. V porovnaní s výsledkami z roku 2010 výdavky na potraviny nominálne poklesli (z 3 900 eur  na 3720 eur) ale domácnosti minuli na potraviny rovnakú časť svojho rozpočtu (29 %) Výsledky takisto naznačujú, že slovenská domácnosť v priemere ušetrí 136 eur, čo predstavuje 10 % celkových mesačných disponibilných príjmov domácnosti. Rozdelenie úspor v SR má podobný charakter ako v ostatných krajinách eurozóny – teda pomerne úzka skupina domácností má dominantný podiel na tvorbe úspor. 

(zdroj: NBS, Cupák, Strachotová: výsledky druhej vlny HCFS.)

Dobre vedieť

 

Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla v závere roku na osemročné minimum. Bez práce bolo 8,76 percenta obyvateľov


Po tvrdom brexite by mohla slovenská ekonomika spomaliť o 0,5 %, tvrdí NBS.


Medziročná inflácia v EÚ v decembri výrazne vzrástla a dostala sa na 1,2 %. Oproti novembrovej hodnote je to zrýchlenie tempa na dvojnásobok.


Slovensko sa vlani v decembri po dvoch rokoch vymanilo z deflácie. Spotrebiteľské ceny v krajine prvýkrát od konca roku 2014 medziročne stúpli – o 0,2 percenta.


Úroky na termínovaných vkladoch sa držia na nízkych hodnotách. Najvýnosnejšie vklady ponúka aktuálne Prima Banka. Dvanásťmesačný za 0,9 %, dvojročný termín za 1 % p.a. a za uloženie peňazí na 3 roky klientovi zaplatí 1,2 % ročne.


Najvýnosnejší sporiaci účet bez viazanosti, povinnosti pravidelne sporiť a s možnosťou ľubovoľného výberu má v portfóliu BKS Bank, na uložené peniaze ponúka ročný úrok 0,75 %.


 

Citát týždňa:

„Ak by sme ostali súčasťou voľného trhu, znamenalo by to, že sme viazaní európskymi zákonmi, a to by zase znamenalo, že Úniu prakticky neopúšťame“

 Therese May, britská premiérka

 

(Ne)citát týždňa:

„Chcem vás poprosiť, aby ste naozaj aj vy pomáhali ľuďom, nielen v spôsobe depresií a života, ktorý na konci bude len čierny bod, ktorý bude hovoriť len o tom, že všetko je zlé, všetci len kradnú, nič nemá význam, s ničím nemá význam bojovať, nič sa nedá zmeniť.“

Andrej Danko, predseda NRSR

Oplatí sa poistiť si hospitalizáciu?

Píše Pavel Oravec


Poistná matematika je základnom poisťovníctva. Poistní matematici sú cenení odborníci, ktorí sa starajú o to, aby čiastka, ktorú vyberie poisťovňa od svojich poistníkov bola väčšia ako náklady, ktoré jej vzniknú na poistné plnenie. Poistníci sú zase tí ľudia, ktorí sa rozhodnú platiť peniaze za to, že poisťovňa preberie za nich riziko finančnej straty pri poistnej udalosti. Teda napríklad poistník sa rozhodne poistiť si svoj dom na 100 000 eur s tým, že ak jeho dom vyhorí, odpláva, zničí ho zemetrasenie, dostane túto poistnú sumu. Úlohou poistného matematika je vypočítať výšku poistného tak aby poisťovňa bola schopná riziko poistenia tohto domu na seba prevziať. Ak nastane situácia, že poistník o svoj dom príde v dôsledku vyššie uvedeného, tak poisťovňa musí mať dostatok financií, aby mu mohla vyplatiť 100 000 eur a ideálne, aby jej ešte niečo ostalo pre vlastné náklady a zisk.

Pri diskusiách so svojimi klientami a nielen s nimi sa častokrát dostávam k téme poistných pripoistení resp. k tomu, aké pripoistenia sa oplatí poisťovať. V prvom rade treba prijať fakt, že vo vzťahu klient-poisťovňa platí, že poisťovňa bude mať vždy navrch. Teda klient v dlhodobom horizonte zaplatí viac na poistnom ako dostane na poistných plneniach. A aj keď sa nájdu výnimky, sú to len tie, ktoré potvrdzujú pravidlo. Takisto však treba povedať, že to je skôr dobré ako zlé, hlavne pre klientov. Pretože poisťovne, ktoré by svojim klientom platili viac ako vyberali na poistnom by nemohli fungovať, skrachovali by a v konečnom dôsledku tým svojich klientov poškodili viac. Ani v potravinách predsa neočakávame, že budeme mať chlieb za nižšiu cenu ako boli náklady na jeho výrobu.

Na druhej strane, pre potenciálnych klientov poisťovní je zaujímavé vedieť, ktoré pripoistenie sa oplatí viac a ktoré menej. Hlavne v zmysle zaplateného poistného voči pravdepodobnosti poistnej udalosti. V seriáli textov sa budeme postupne venovať jednotlivým pripoisteniam životného a rizikového poistenia a poskytneme Vám náš (nie zaručene jediný správny) pohľad na to, ktoré poistenia sa klientom oplatia viac a ktoré menej. Začneme pripoistením dennej dávky pri hospitalizácii.

Pripoistenie pobytu v nemocnici

Denná dávka pri pobyte v nemocnici následkom úrazu alebo choroby je také pripoistenie, v ktorom si klient s poisťovňou dohodne dennú dávku, ktorú mu poisťovňa vyplatí ak bude hospitalizovaný v nemocnici. Typicky ide o pobyty, ktoré trvajú minimálne jednu noc a pri výpočte poistného plnenia sa vychádza z počtu nocí strávených v nemocnici.

Pr. Klient musí byť po úraze hospitalizovaný 8 dní v nemocnici a je poistený na 10 eur / denne. Poistné plnenie bude 70 eur, pretože v rámci 8 dní strávil v nemocnici 7 nocí.

Ak by sme sa rozhodovali o tom, či uzavrieť pripoistenie hospitalizácie a skúmali by sme, či sa nám zaplatené poistné môže niekedy v nejakej miere vrátiť, mohli by sme postupovať takto:

Z dostupných zdrojov (nczisk.sk), vieme zistiť počet hospitalizovaných na Slovensku za posledné roky.

V tabuľke vidíme počet ukončených hospitalizácií podľa pohlavia v jednotlivých vekových kategóriách. Za hospitalizáciu považujeme každé ukončenie hospitalizácie na jednom oddelení, a to či už bola ukončená prepustením, úmrtím alebo preložením pacienta na iné oddelenie alebo do iného zariadenia.

Napríklad počet hospitalizácií u mužov medzi 20. a 24. rokom života je 67,1 na 1 000 obyvateľov za rok, teda 6,71 hospitalizácie na 100 mužov. A teda jeden 20-ročný muž bude štatisticky hospitalizovaný 0,0671 krát. Ak máte práve 20 rokov a ste muž, tak pravdepodobnosť, že budete v jednom kalendárnom roku hospitalizovaný v nemocnici je 6,71 percenta.

Vieme spočítať aj to, koľko dní bude človek medzi dožitým 1. a 85. rokom života hospitalizovaný. Zámerne vynechávam riadok tabuľky, ktorý sa týka novorodencov (0), pretože u nich je viac ako 100 percentná pravdepodobnosť že budú hospitalizovaní. Narodia sa totižto v nemocnici (to je hospitalizácia) a mnohí z nich sa tam počas prvého roku svojho života vrátia. Avšak poistiť človeka pred jeho narodením nie je možné, preto túto kategóriu nebudeme do výpočtov počítať.

Koľko dní strávim v nemocnici?

Na základe prepočtov pravdepodobnosti hospitalizácie v jednotlivých rokoch nám u mužov vyjde číslo 21 a u žien je to 19,88 hospitalizácií za dobu života medzi 1. a 84. rokom. Keďže poisťovne už nepoznajú rozdiel medzi poistením muža a ženy a poisťujú obidve pohlavia za rovnakú cenu, musíme  brať do úvahy celkový počet hospitalizácií na jedného človeka bez ohľadu na pohlavie – viď. tabuľka, stĺpec total na 1 000 obyvateľov. To je 20,78.

Už teda vieme, že priemerný človek bude do 84. roku života takmer 21 krát hospitalizovaný v nemocnici. Ak chceme vedieť, koľko trvala priemerne jedna hospitalizácia, musíme sa vrátiť na stránku nczis.sk a zistiť, že jedna hospitalizácia trvala v roku 2014 priemerne 6,7 dňa. Jednoducho tak vieme prísť na to, že priemerný človek na Slovensku strávi v nemocnici za svoj život (1 až 84.rok) 139 dní.

Čo to znamená?

Pri rozhodovaní o poistení si hospitalizácie musíme zohľadniť ešte jednu vec. Drvivá väčšina ľudí sa sama rozhoduje o poistení a jeho parametroch až v čase, keď sú zárobkovo činní a toto poistenie si budú sami platiť. Takisto poisťovne obmedzujú poistenie hospitalizácie pre svojich klientov vekom a takéto pripoistenie môže väčšinou klient mať maximálne ako 65-ročný. Obmedzíme teda naše prepočty na vek 20 – 64 rokov. Po rovnakých prepočtoch dostaneme nasledovné čísla.

Muži Ženy Bez ohľadu na pohlavie
Počet hospitalizácií medzi 1. – 84. rokom 21 19,88 20,78
Počet dní 140,7 133,19 139,23
Počet hospitalizácií medzi 20. – 64. rokom 6,64 12,97 9,90
Počet dní 44,49 86,90 66,33

 

V dobe medzi 20. a 64. rokom života bude priemerný muž hospitalizovaný viac ako 44 dní a priemerná žena viac ako 86 dní. Priemerný človek bez ohľadu na pohlavie bude hospitalizovaný 66,33 dňa.

Koľko také pripoistenie stojí?

Podmienky ponúk jednotlivých poisťovní na Slovensku sa pri poistení hospitalizácie líšia nielen cenovo, ale napríklad aj vekom, do ktorého môže mať klient toto pripoistenie zakúpené.

Prehľad cien a podmienok vybraných poisťovní:

Allianz Aegon AXA Basler Generali NN ČSOB     Metlife
Poistná suma 10 eur/deň 16,5 29,52 27 21,6 29,4 26,4       23,44 15,81
Poistenie do veku 65. 62. 75. 55. 65. 65.         75. 65.
Priemerná cena na trhu 23,71

 

Ročné poistné uvedené v tabuľke je kalkulované pre 20-ročného človeka. Ceny jednotlivých poisťovní sú bez započítania dodatočných zliav, ktoré jednotlivé poisťovne uplatňujú ak si napríklad zakúpite aj iné produkty. Vzťahujú sa na prvú rizikovú skupinu, teda na klientov, ktorí vykonávajú nerizikové povolanie.

Oplatí sa mi to?

Počítajme prípad priemerného obyvateľa Slovenska, ktorý sa v 20. roku svojho života rozhoduje aké poistenie si kúpi. Ak uvažuje o pripoistení hospitalizácie, tak môže premýšľať nasledovne:

Priemerná cena pripoistenia hospitalizácie na poistnú sumu 10 eur /deň na trhu je 23,71 eur / ročne. Ak si toto poistenie chcem kúpiť na dobu do 65. roku života, tak ho budem platiť presne 40 rokov. Za celú dobu poistenia tak zaplatím 950 eur. Štatisticky budem za túto dobu hospitalizovaný 66 dní, teda na poistnom plnení dostanem 660 EUR.

Čo sa týka počtu hospitalizácií, tak vyhliadka na dobu produktívneho života je výrazne odlišná u mužov a žien. Kým 20-ročný muž môže očakávať, že bude do 65. roku hospitalizovaný zhruba 44 dní. 20-ročnú ženu čaká viac ako 87 dní hospitalizácie. (Áno, nezanedbateľná časť bude súvisieť s tehotenstvom, pôrodom a sprevádzaním pri hospitalizácii dieťaťa.)

Ak teda 20-ročný muž zaplatí 950 eur na poistenie hospitalizácie do 65.roku, v poistných plneniach môže očakávať zhruba 450 eur. 20-ročná žena štatisticky dostane na poistných plneniach takmer 870 eur.

Záver

Ak uvažujete nad pripoistením hospitalizácie, tak rátajte s tým, že štatisticky ho preplatíte takmer  1,5-násobne. Je však oveľa vyššia pravdepodobnosť, že budete počas svojho života hospitalizovaný ak ste žena. U žien sa potenciálne poistné plnenie takmer vyrovná zaplateným nákladom.  Ak ste muž, tak za toto pripoistenie zaplatíte 2-krát viac ako môžete potenciálne štatisticky dostať.

 

Autor je finančný sprostredkovateľ a analytik spoločnosti Brokeria a.s.

Komentár Analytika č.01/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Súhrn roku 2016

V roku 2016 sa stalo množstvo udalostí, o ktorých by malo zmysel písať a diskutovať o nich. Slovensku sa ekonomicky darí, schodok verejných financií klesá, priemerná mzda rastie a inflácia je stále nízka. Zamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordné čísla, firmy sa predháňajú o to, aby získali kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je na trhu nedostatok. A to všetko v predvečer príchodu štvrtej veľkej automobilky. Krajina sa prebudila do prekvapivého povolebného rána, slovenskí hokejisti sa opäť nestali majstrami sveta, zato Peter Sagan opäť áno.

Teroristi útočili v Bruseli, Nice, Berlíne a v šírení nenávisti im úspešne sekundovali miestni populisti. Rakúšania si dvakrát zvolili prezidenta (toho istého), Američanom na to stačil jeden pokus, vyhral Trump. V Riu, kde sa konali olympijské hry už po týždni neboli peniaze na čistenie bazénov, ale viac si budeme pamätať historické atletické zlato. Nobelovu cenu za literatúru získal Bob Dylan (áno, za literatúru) a po stáročiach vlády zomrel Fidel Castro. Za udalosť roka vo svete vyberáme niečo, čo má potenciál zmeniť vnímanie priestoru, do ktorého patríme a priamo ovplyvniť aj naše fungovanie. Zároveň je to udalosť, ktorá svojou zápletkou, priebehom, pointou, zákulisnými ťahmi aj možnými dopadmi ponúka najzaujímavejší materiál pre budúce skúmanie.

Brexit

Briti si v referende z 23.6.2016 odhlasovali odchod z Európskej únie. V celonárodnom hlasovaní sa za odchod vyslovilo 17,4 milióna ľudí. Za zotrvanie v únii hlasovalo 16,1 milióna ľudí. Odchod chceli podľa prieskumov prevažne starší ľudia a obyvatelia menších miest a dedín. Prepočítané na percentá: za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí.

Najväčšou udalosťou roka 2016 bolo hlasovanie o zotrvaní V.Británie v EÚ. Vzťah Britov k Európskej únii bol špecifický od jej vzniku. Do spoločenstva vstúpili spolu s Dánskom a Írskom v roku 1973, ale už v roku 1975 sa konalo prvé referendum o vystúpení. To dopadlo jednoznačne v prospech zotrvania (67 vs. 33). Keď na začiatku roka 2013 David Cameron sľúbil referendum, asi netušil, že to bude jeho politický koniec. Konzervatívna strana sa začala deliť na pro a protieurópske krídlo a v krajine rástla popularita UKIP-u, strany, ktorá mala jediný cieľ – odchod z EÚ. Cameron sľúbil, že ak vyhrá voľby v roku 2015, vyhlási referendum o zotrvaní. Tým zjednotil svoju stranu aj voličský elektorát a voľby naozaj vyhral, dokonca tak drvivo, že mohol zostavovať jednofarebnú konzervatívnu vládu.

Referendum sa teda konalo a predchádzala mu na britské pomery veľmi ostrá kampaň, najmä zo strany odporcov zotrvania, ktorí šírili overiteľné lži a mýty. Samotní organizátori kampane za odchod boli výsledkami prekvapení. Hlavný veliteľ Brexitu Nigel Farage odstúpil z vedenia svojej strany niekoľko dní po rozhodnutí. Borisa Johnsona, ktorý sa už cítil ako nový premiér, v primárkach spolustraníci elegantne upratali na post ministra zahraničných vecí a novou britskou premiérkou sa stala rétoricky umiernenejšia Therese May. Slogany kampaní sa s prekvapivou realitou zmenili na nepoznanie, Briti zisťujú, že nebudú mať viac pracovných miest, utečenci a ekonomickí imigranti sa nevrátia domov. Naopak prvá reakcia škótskej premiérky po vyhlásení výsledkov je, že Škótsko môže znovu hlasovať o samostatnosti od Británie, pretože Škóti sa jednoznačne vyslovili za „remain“. Za remain hlasovalo takisto Severné Írsko a tieto dve krajiny môžu nakoniec spraviť z Veľkej Británie zase Anglicko. Veľké finančné inštitúcie sídliace v Londýnskom City už pripravujú plány presunu svojich sídiel na kontinent, britská libra stratila oproti predreferendovým hodnotám 15 percent a za jeden deň od Brexitu krajina prišla práve kvôli slabej libre o viac peňazí ako zaplatila do rozpočtu EÚ za celé svoje pôsobenie v únii. Výsledky posledného prieskumu z konca roku 2016 na vzorke 10 000 respondentov ukázalo, že až 6 percent tých, čo hlasovali za odchod by dnes zmenili svoju voľbu. Tak ako pred referendom tak aj dnes je jasné, že ak si Briti chcú naďalej zachovať prístup na spoločný európsky trh, budú musieť prispievať do rozpočtu a súhlasiť so smernicami EÚ, s jednou výnimkou – nebudú sa zúčastňovať rokovaní a nebudú môcť tieto smernice ovplyvňovať. Rokovania o Brexite sa pravdepodobne začnú v roku 2017, podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy budú mať dva roky na vyjednanie dohody.

Slovensko v roku 2016

Hypotekárne úvery

Trh s bývaním zažil ďalší skvelý rok. Úrokové sadzby dosiahli a ustálili sa na historickom dne. K veľkému zlacneniu nákladov na existujúcich úveroch prispel aj tzv. „Beblavého zákon“, ktorý znížil poplatok za predčasné splatenie úveru a zjednodušil refinancovanie úverov na bývanie. Táto zmena sa okamžite prejavila v priemerných úrokových sadzbách novoposkytnutých úverov, keď priemerná sadzba klesla z januárových 2,36 perc. na májových 1,68 perc., čo je absolútne historické minimum. V druhej polovici roka sa úrokové sadzby držali v pásme okolo 1,8 percenta. V poslednom kvartáli začali niektoré banky opatrne dvíhať sadzby na dlhších fixáciách (SLSP, UniCredit) a niektoré zjednodušili 100-percentné financovanie, ale s výraznou prirážkou k výške úrokovej miery (ČSOB). Zásadná zmena prichádza opäť v marci tohto roku, kedy sa má začať postupné obmedzenie poskytovania úverov s vyšším ako 80-percentným financovaním a zvyšovať sa postupne budú aj nároky na príjmy klienta pri posudzovaní bonity. Napriek drobným úpravám v ponukách bánk výrazný nárast úrokových sadzieb v prvom polroku 2017 neočakávame.

Termínované vklady

Čoraz menej atraktívnym produktom sa v roku 2016 stali termínované vklady, v súčinnosti s centrálnou úrokovou sadzbou pokračovali najmä dlhšie termíny (viac ako 1 rok) v miernom poklese. Kým na začiatku roku ste si mohli ročný termínovaný vklad dojednať za 1,6 percenta, dnes bude Váš výnos polovičný. Cieľom politiky nízkych úrokových sadzieb je práve zneatraktívnenie vkladov a sporiacich produktov. Spotrebitelia tak majú tendenciu viac spotrebovávať a menej odkladať, čoho výsledkom býva naštartovanie ekonomiky a inflácie. V duchu tejto politiky veríme, že ani úrokové sadzby na termínovaných vkladoch v prvom polroku 2017 nezaznamenajú dramatický rast, najmä tie s viazanosťou jeden a viac rokov.

Druhý pilier

(zdroj: SME.sk)

V roku 2016 sa darilo fondom v druhom dôchodkovom pilieri. Ak si klienti sporili v indexových alebo akciových fondoch mohli svoje dôchodkové konto zvýšiť o takmer 15 percent. Horšia správa je, že väčšina sporiteľov – až 83 percent odvádza svoje príspevky do dlhopisových fondov, ktoré zarábajú dlhodobo najmenej. Každému sporiteľovi môžeme veľmi dôrazne odporučiť, aby si skontroloval svoju alokáciu finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch. Ide o budúcnosť, ktorá môže a nemusí byť svetlá.

 

 

Vďaka EÚ sme bohatší o 2 800 eur na hlavu

Naša krajina v druhej polovici roku 2016 prvýkrát predsedala Európskej únii. Už dvanásť rokov sme jej členom a v inštitúte finančnej politiky (IFP) pre porovnanie vytvorili alternatívnu ekonomiku Slovenska, ktorá nikdy nevstúpila do EÚ ani do eurozóny. Alternatívna ekonomika SR by sa tak vyvíjala aj po roku 2004 ako vážený priemer krajín mimo EÚ, ktoré najlepšie kopírovali vývoj skutočnej ekonomiky SR do roku 2003. Výsledkom integrácie Slovenska s ostatnými krajinami Európy sú o 20 % vyššie príjmy na obyvateľa. (zdroj: IFP)

Dobre vedieť o roku 2017

Od 1. mája 2017 sa zvýši rodičovský príspevok na 213,20 eur.


Minimálna mesačná mzda sa od januára 2017 zvýši zo sumy 405 eur na 435 eur.


Od 1.januára 2017 sa sadzba povinných príspevkov do 2.piliera zvyšuje zo 4 % z vymeriavacieho základu na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sa bude zároveň každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu. Zároveň ďalej platí, že v roku 2017 si môže sporiteľ uplatniť v daňovom priznaní sumu na dobrovoľné príspevky v II. pilieri. V daňovom priznaní si bude môcť sporiteľ znížiť základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odviedol od 1. januára do 31. decembra 2016. Najviac si môže uplatniť ročne dve percentá z čiastkového základu dane (nie z hrubého príjmu).


62 rokov a 76 dní – od 1. januára 2017 dochádza k zmene odchodu do starobného dôchodku. Týka sa poistencov narodených po 31. decembri 1954.


VÝROK ROKU:

Moderátorka stanice ITV: „Môžete garantovať, že tých 350 miliónov libier, čo týždenne posielame do Únie, nebudeme posielať do Únie, ale do zdravotníctva?“

Nigel Farage: „Nemôžem, nikdy som to ani nesľúbil.“

Moderátorka: „Sľúbili ste to a bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia hlasovali tak, ako hlasovali.“

Nigel Farage: „Urobili chybu.“