Komentár Analytika č.01/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Súhrn roku 2016

V roku 2016 sa stalo množstvo udalostí, o ktorých by malo zmysel písať a diskutovať o nich. Slovensku sa ekonomicky darí, schodok verejných financií klesá, priemerná mzda rastie a inflácia je stále nízka. Zamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordné čísla, firmy sa predháňajú o to, aby získali kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je na trhu nedostatok. A to všetko v predvečer príchodu štvrtej veľkej automobilky. Krajina sa prebudila do prekvapivého povolebného rána, slovenskí hokejisti sa opäť nestali majstrami sveta, zato Peter Sagan opäť áno.

Teroristi útočili v Bruseli, Nice, Berlíne a v šírení nenávisti im úspešne sekundovali miestni populisti. Rakúšania si dvakrát zvolili prezidenta (toho istého), Američanom na to stačil jeden pokus, vyhral Trump. V Riu, kde sa konali olympijské hry už po týždni neboli peniaze na čistenie bazénov, ale viac si budeme pamätať historické atletické zlato. Nobelovu cenu za literatúru získal Bob Dylan (áno, za literatúru) a po stáročiach vlády zomrel Fidel Castro. Za udalosť roka vo svete vyberáme niečo, čo má potenciál zmeniť vnímanie priestoru, do ktorého patríme a priamo ovplyvniť aj naše fungovanie. Zároveň je to udalosť, ktorá svojou zápletkou, priebehom, pointou, zákulisnými ťahmi aj možnými dopadmi ponúka najzaujímavejší materiál pre budúce skúmanie.

Brexit

Briti si v referende z 23.6.2016 odhlasovali odchod z Európskej únie. V celonárodnom hlasovaní sa za odchod vyslovilo 17,4 milióna ľudí. Za zotrvanie v únii hlasovalo 16,1 milióna ľudí. Odchod chceli podľa prieskumov prevažne starší ľudia a obyvatelia menších miest a dedín. Prepočítané na percentá: za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí.

Najväčšou udalosťou roka 2016 bolo hlasovanie o zotrvaní V.Británie v EÚ. Vzťah Britov k Európskej únii bol špecifický od jej vzniku. Do spoločenstva vstúpili spolu s Dánskom a Írskom v roku 1973, ale už v roku 1975 sa konalo prvé referendum o vystúpení. To dopadlo jednoznačne v prospech zotrvania (67 vs. 33). Keď na začiatku roka 2013 David Cameron sľúbil referendum, asi netušil, že to bude jeho politický koniec. Konzervatívna strana sa začala deliť na pro a protieurópske krídlo a v krajine rástla popularita UKIP-u, strany, ktorá mala jediný cieľ – odchod z EÚ. Cameron sľúbil, že ak vyhrá voľby v roku 2015, vyhlási referendum o zotrvaní. Tým zjednotil svoju stranu aj voličský elektorát a voľby naozaj vyhral, dokonca tak drvivo, že mohol zostavovať jednofarebnú konzervatívnu vládu.

Referendum sa teda konalo a predchádzala mu na britské pomery veľmi ostrá kampaň, najmä zo strany odporcov zotrvania, ktorí šírili overiteľné lži a mýty. Samotní organizátori kampane za odchod boli výsledkami prekvapení. Hlavný veliteľ Brexitu Nigel Farage odstúpil z vedenia svojej strany niekoľko dní po rozhodnutí. Borisa Johnsona, ktorý sa už cítil ako nový premiér, v primárkach spolustraníci elegantne upratali na post ministra zahraničných vecí a novou britskou premiérkou sa stala rétoricky umiernenejšia Therese May. Slogany kampaní sa s prekvapivou realitou zmenili na nepoznanie, Briti zisťujú, že nebudú mať viac pracovných miest, utečenci a ekonomickí imigranti sa nevrátia domov. Naopak prvá reakcia škótskej premiérky po vyhlásení výsledkov je, že Škótsko môže znovu hlasovať o samostatnosti od Británie, pretože Škóti sa jednoznačne vyslovili za „remain“. Za remain hlasovalo takisto Severné Írsko a tieto dve krajiny môžu nakoniec spraviť z Veľkej Británie zase Anglicko. Veľké finančné inštitúcie sídliace v Londýnskom City už pripravujú plány presunu svojich sídiel na kontinent, britská libra stratila oproti predreferendovým hodnotám 15 percent a za jeden deň od Brexitu krajina prišla práve kvôli slabej libre o viac peňazí ako zaplatila do rozpočtu EÚ za celé svoje pôsobenie v únii. Výsledky posledného prieskumu z konca roku 2016 na vzorke 10 000 respondentov ukázalo, že až 6 percent tých, čo hlasovali za odchod by dnes zmenili svoju voľbu. Tak ako pred referendom tak aj dnes je jasné, že ak si Briti chcú naďalej zachovať prístup na spoločný európsky trh, budú musieť prispievať do rozpočtu a súhlasiť so smernicami EÚ, s jednou výnimkou – nebudú sa zúčastňovať rokovaní a nebudú môcť tieto smernice ovplyvňovať. Rokovania o Brexite sa pravdepodobne začnú v roku 2017, podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy budú mať dva roky na vyjednanie dohody.

Slovensko v roku 2016

Hypotekárne úvery

Trh s bývaním zažil ďalší skvelý rok. Úrokové sadzby dosiahli a ustálili sa na historickom dne. K veľkému zlacneniu nákladov na existujúcich úveroch prispel aj tzv. „Beblavého zákon“, ktorý znížil poplatok za predčasné splatenie úveru a zjednodušil refinancovanie úverov na bývanie. Táto zmena sa okamžite prejavila v priemerných úrokových sadzbách novoposkytnutých úverov, keď priemerná sadzba klesla z januárových 2,36 perc. na májových 1,68 perc., čo je absolútne historické minimum. V druhej polovici roka sa úrokové sadzby držali v pásme okolo 1,8 percenta. V poslednom kvartáli začali niektoré banky opatrne dvíhať sadzby na dlhších fixáciách (SLSP, UniCredit) a niektoré zjednodušili 100-percentné financovanie, ale s výraznou prirážkou k výške úrokovej miery (ČSOB). Zásadná zmena prichádza opäť v marci tohto roku, kedy sa má začať postupné obmedzenie poskytovania úverov s vyšším ako 80-percentným financovaním a zvyšovať sa postupne budú aj nároky na príjmy klienta pri posudzovaní bonity. Napriek drobným úpravám v ponukách bánk výrazný nárast úrokových sadzieb v prvom polroku 2017 neočakávame.

Termínované vklady

Čoraz menej atraktívnym produktom sa v roku 2016 stali termínované vklady, v súčinnosti s centrálnou úrokovou sadzbou pokračovali najmä dlhšie termíny (viac ako 1 rok) v miernom poklese. Kým na začiatku roku ste si mohli ročný termínovaný vklad dojednať za 1,6 percenta, dnes bude Váš výnos polovičný. Cieľom politiky nízkych úrokových sadzieb je práve zneatraktívnenie vkladov a sporiacich produktov. Spotrebitelia tak majú tendenciu viac spotrebovávať a menej odkladať, čoho výsledkom býva naštartovanie ekonomiky a inflácie. V duchu tejto politiky veríme, že ani úrokové sadzby na termínovaných vkladoch v prvom polroku 2017 nezaznamenajú dramatický rast, najmä tie s viazanosťou jeden a viac rokov.

Druhý pilier

(zdroj: SME.sk)

V roku 2016 sa darilo fondom v druhom dôchodkovom pilieri. Ak si klienti sporili v indexových alebo akciových fondoch mohli svoje dôchodkové konto zvýšiť o takmer 15 percent. Horšia správa je, že väčšina sporiteľov – až 83 percent odvádza svoje príspevky do dlhopisových fondov, ktoré zarábajú dlhodobo najmenej. Každému sporiteľovi môžeme veľmi dôrazne odporučiť, aby si skontroloval svoju alokáciu finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch. Ide o budúcnosť, ktorá môže a nemusí byť svetlá.

 

 

Vďaka EÚ sme bohatší o 2 800 eur na hlavu

Naša krajina v druhej polovici roku 2016 prvýkrát predsedala Európskej únii. Už dvanásť rokov sme jej členom a v inštitúte finančnej politiky (IFP) pre porovnanie vytvorili alternatívnu ekonomiku Slovenska, ktorá nikdy nevstúpila do EÚ ani do eurozóny. Alternatívna ekonomika SR by sa tak vyvíjala aj po roku 2004 ako vážený priemer krajín mimo EÚ, ktoré najlepšie kopírovali vývoj skutočnej ekonomiky SR do roku 2003. Výsledkom integrácie Slovenska s ostatnými krajinami Európy sú o 20 % vyššie príjmy na obyvateľa. (zdroj: IFP)

Dobre vedieť o roku 2017

Od 1. mája 2017 sa zvýši rodičovský príspevok na 213,20 eur.


Minimálna mesačná mzda sa od januára 2017 zvýši zo sumy 405 eur na 435 eur.


Od 1.januára 2017 sa sadzba povinných príspevkov do 2.piliera zvyšuje zo 4 % z vymeriavacieho základu na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sa bude zároveň každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu. Zároveň ďalej platí, že v roku 2017 si môže sporiteľ uplatniť v daňovom priznaní sumu na dobrovoľné príspevky v II. pilieri. V daňovom priznaní si bude môcť sporiteľ znížiť základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odviedol od 1. januára do 31. decembra 2016. Najviac si môže uplatniť ročne dve percentá z čiastkového základu dane (nie z hrubého príjmu).


62 rokov a 76 dní – od 1. januára 2017 dochádza k zmene odchodu do starobného dôchodku. Týka sa poistencov narodených po 31. decembri 1954.


VÝROK ROKU:

Moderátorka stanice ITV: „Môžete garantovať, že tých 350 miliónov libier, čo týždenne posielame do Únie, nebudeme posielať do Únie, ale do zdravotníctva?“

Nigel Farage: „Nemôžem, nikdy som to ani nesľúbil.“

Moderátorka: „Sľúbili ste to a bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia hlasovali tak, ako hlasovali.“

Nigel Farage: „Urobili chybu.“

Komentár Analytika č. 03/2016

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec

Žijeme v najprosperujúcejšej časti planéty

Lotyšsko a Južná Kórea. To sú krajiny, kde je kvalita života na podobnej úrovni ako na Slovensku. Vyplýva to z indexu prosperity medzinárodného think tanku The Legatum Institute, ktorý hodnotil prosperitu v 149 krajinách sveta. Ide o rozsiahly prieskum, ktorý pri zostavovaní rebríčka zohľadňuje viac ako sto ukazovateľov. Tie sú potom rozdelené do deviatich kategórií: Ekonomická kvalita, kvalita podnikateľského prostredia, verejnej správy, školstva, zdravotníctva, bezpečnosť, osobná sloboda, kvalita sociálnych interakcií v spoločnosti a životné prostredie.

Koniec roku je časom bilancovania a  vydávania rôznych výročných rebríčkov a  porovnaní. Jeden z podrobnejších je index prosperity, ktorý veľmi komplexne hodnotí kvalitu života v jednotlivých krajinách. Medzinárodný think-thank The Legatum Institute každoročne vypracuje rozsiahly prieskum hodnotenia krajín podľa spomínaných kritérií. Už štvrtý rok za sebou kraľuje rebríčku Nový Zéland, tento rok pred Nórskom a Fínskom. Slovensko sa umiestnilo na 36. mieste, najlepšie sme obstáli v hodnotení bezpečnosti (23.) a vo vzdelávaní (30.). Výrazne sme však prepadli v hodnotení sociálneho kapitálu, ktorý meria silu osobných vzťahov, sociálnej infraštruktúry a občiansku participáciu na riadení krajiny (86. miesto). Zaujímavé je aj porovnanie podľa jednotlivých geopolitických regiónov. Najhoršia z krajín EÚ – Bulharsko sa umiestnila na 57. priečke a  12 krajín EÚ je v TOP 20. Z európskych krajín dopadli najhoršie 95.Rusko, 96.Moldavsko, 98.Bielorusko a 107.Ukrajina. Tento a takisto podobné iné rebríčky nehovoria o úrovni života každého jedinca žijúceho v danej krajine ale pomerne dobre a presne vystihujú kvalitu bytia rôznych priestoroch sveta. Jednoznačne najlepšie sa stále žije v Európe, kvalita života potom rapídne klesá smerom na východ od našich hraníc. Najlepšie podmienky na podnikanie sú v USA, najkvalitnejšie vzdelávanie má Švajčiarsko a najlepšiu zdravotnú starostlivosť dostanete v Luxembursku. Najbezpečnejšie by ste sa mali cítiť v Singapure, najväčšie osobné slobody Vám ponúkne Luxembursko a Kanada. Najlepšie životné prostredie nájdete v  Slovinsku. Naopak v roku 2016 sa ľuďom najťažšie žilo v Jemene, Afganistane a Stredoafrickej republike. Tieto krajiny sa zároveň spolu s Irakom a Nigériou radia medzi najnebezpečnejšie krajiny. Podobne je to aj s osobnými slobodami ľudí, tu sa medzi vyššie spomínané presadili v negatívnom zmysle aj Irán, Rusko a Čína. Najťažší prístup k vzdelaniu majú ľudia v Afrike, krajiny z čierneho kontinentu obsadili posledných 23 priečok.

FED zdvihol úroky. Kedy zdvihne ECB?

Americká centrálna banka Fed sa 14.12. odhodlala na veľký krok. Na svojom zasadnutí sa rozhodla, že druhýkrát od finančnej krízy zvýši úrokové sadzby, konkrétne o štvrť percentuálneho bodu do pásma 0,5 až 0,75 percenta. Nešlo o neočakávaný krok, trhy sa už niekoľko mesiacov pripravovali na to, že k zvýšeniu sadzieb v decembri zrejme dôjde. Na druhej strane fakt, že to Fed skutočne urobil, dokazuje, že americká ekonomika je na tom dobre a verí v to aj samotná banka. Centrálna banka USA prognózuje, že miera nezamestnanosti v krajine do konca roku 2017 klesne na úroveň 4,5 percenta, ekonomika v budúcom roku vykáže rast 1,9 percenta a v ďalšom posilní o 2,1 percenta.

Rozhodnutie FEDu o zvýšení úrokových sadzieb sa očakávalo, napriek tomu potvrdenie tohto kroku ovplyvnilo napríklad dolár, ktorý voči euru dosiahol 14-ročné maximum a posilnil voči väčšine svetových mien. Prečo sú úrokové sadzby centrálnej banky dôležité a čo to znamená pre bežného spotrebiteľa? Centrálna banka určuje základné úrokové sadzby pre úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám. Banky si od centrálnej banky požičiavať musia pretože potrebujú bankovky pre svojich klientov a musia plniť povinné minimálne rezervy formou vkladov v centrálnej banke. Z pohľadu domácností vyššia reálna úroková miera zvyšuje atraktívnosť sporenia pretože výnos z úspor vo forme budúcej spotreby je vyšší. Vyššie úrokové sadzby väčšinou vedú k poklesu spotreby a k rastu úspor. Z pohľadu podnikov vyššia úroková sadzba odrádza od investícií, pretože investičné príležitosti, ktoré by ponúkali dostatočne vysokú mieru návratnosti na pokrytie zvýšených nákladov (vyšších úrokov, ktoré podnik musí na úveroch platiť) je menej. Teda v skratke – nárast úrokovej miery je podnetom na zníženie spotreby spotrebiteľov a investícií podnikov. To povedie k  zníženiu výdavkov v  hospodárstve, a  teda pokles celkového dopytu. A v konečnom dôsledku k zníženiu inflácie. Ako príklad si môžeme rozobrať trh s nehnuteľnosťami na Slovensku. Ceny nehnuteľností na Slovensku medzi rokmi 2002 až 2008 narástli o 300 percent. Kým v roku 2002 ste priemerný slovenský byt o výmere 50 m2 mohli kúpiť za 30 000 eur, o šesť rokov ste ho mohli kúpiť (alebo predať) za 80 000 eur. S príchodom krízových rokov a prasknutím realitnej bubliny ceny nehnuteľnosti klesli o takmer 20 percent. Úrokové sadzby ECB sa pohybovali okolo 4 %, čo znamenalo, že náklady na výstavbu nových nehnuteľností boli vysoké, ich predajná cena rýchlo klesla a prísun nových bytov na trh sa okamžite znížil. Inflácia sa dostala do záporných hodnôt a  ekonomický rast sa zmenil na ekonomický pokles. Jedinou možnosťou Centrálnej banky bolo zníženie základnej úrokovej sadzby, a to nastalo prakticky okamžite. V priebehu jedného roka znížila ECB hlavnú úrokovú sadzbu o 3 percentá. Aký to malo vplyv na slovenský realitný trh si už mnohí pamätáme. Takmer každý mesiac komerčné banky prichádzali s novými akciami na úroky hypoték, a aj keď sa ešte zo začiatku úplne nerozbehol trh s predajom nových nehnuteľností, rozbehol sa úplne iný trh – s refinancovaním úverov. Dôsledkom toho sa domácnostiam výrazne znížili mesačné náklady a keďže ušetrené peniaze nemali kam odkladať (úroky na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch sa logicky prepadli) začali viac spotrebúvať. Úvery pre developerov sa stali opäť dostupnejšie a od roku 2011 sa znova rozbehla výstavba nových nehnuteľností. Koncom roku 2014 prišiel nárast cien bytov, ktoré už dosahujú predkrízovú úroveň. Momentálny stav je takýto: lacné a veľmi dostupné úvery, prudký rast dopytu a cien nehnuteľností. Logicky a veľmi správne príde regulácia, ktorá obmedzí dostupnosť úverov, tým pádom zastaví rast nehnuteľností a môže vypustiť nafukujúcu sa bublinu. Kedy teda zdvihne sadzby ECB? Ekonomický rast v EÚ je zatiaľ oveľa nižší ako v USA, rast HDP by v budúcom roku mohol pridusiť ešte Brexit. Centrálna Banka už pred rokom stlačila svoju depozitnú sadzbu na – 0,3 % s cieľom aby banky neponechávali prebytočnú hotovosť v ECB. Hlavná refinančná sadzba je už dva roky na 0,05% a Mario Draghi oznámil že program skupovania dlhopisov bude pokračovať minimálne do marca 2017, pravdepodobne aj dlhšie. Úrokové sadzby tak výrazne neporastú ešte v prvej polovici budúceho roku.

Druhému pilieru ide karta, väčšina ľudí to však nepocíti.

Fondy v druhom pilieri zaznamenali výborný rok a nadpriemerný rast. Výkonnosť fondov za posledných 12 mesiacov:

Sporenie v druhom pilieri patrí napriek viacerým negatívnym kampaniam k najlepším veciam, ktoré štát za posledných 20 rokov pre svojich občanov vymyslel. Jeden a pol milióna ľudí má nasporených 6,3 miliardy eur. Za čo však posledné vlády jednoznačné musíme kritizovať sú zásahy do druhého piliera, ktoré obrali množstvo ľudí o množstvo peňazí. Napríklad regulácia z roku 2013, ktorá väčšinu ľudí presunula do garantovaných fondov s nízkym výnosom. Väčšina z nich má stále pred sebou dostatok času a účasťou v akciových a indexových fondoch by svoj budúci dôchodok mohla znásobiť. Za všetko hovoria čísla a to nielen za posledných 12 mesiacov. Od začiatku roku 2013 narástol majetok klientov v akciových fondoch o 27 percent, majetok klientov v indexových fondov ešte viac – až o 70 percent. Majetok v najvýkonnejšom fonde vzrástol o 10 percent za posledné 4 roky. Je príliš smutné, že príliš málo ľudí si uvedomuje, aký nástroj na ovplyvnenie svojho dôchodku zadarmo dostali. Ak si totiž dnes dvaja 25 roční ľudia, ktorí začali pracovať a zarábajú 1000 eur mesačne v hrubom, odvádzajú do druhého piliera rovnakú sumu a celý život budú pracovať na podobnej pozícii, zvolia dva rôzne dôchodkové fondy ich dôchodky budú značné odlišné. Ak by si prvý z nich zvolil dlhopisový dôchodkový fond s priemerným ročným výnosom 2,5 percenta, tak jeho dôchodok bude 617 eur. Táto suma je vyjadrená v dnešnej hodnote peňazí, jeho dôchodok o 40 rokov bude po započítaný inflácie a rastu miezd v absolútnom čísle 1 363 EUR, ale kúpi si zaň zhruba toľko, čo dnes za 617 eur. Druhý zo sporiteľov sa rozhodne pre akciový fond s výnosom 6 % p.a. a jeho dôchodok bude 1 204 eur v dnešnej hodnote peňazí a 2 243 eur, pri započítaní rastu miezd. To znamená, že dvaja ľudia pracujúci za rovnakú mzdu budú mať diametrálne odlišný dôchodok preto, že uskutočnili iné rozhodnutia.

V skratke:

 Mobilná Hello Bank mieri na český trh. V hre je aj Slovensko. Banku v mobile má už dnes veľa Slovákov cez rôzne aplikácie kamenných bánk. Ale zveriť peniaze finančnému domu, ktorý nemá pobočky a je len virtuálne skrytý v telefóne ešte nie je bežná vec. Na český trh, kde sa darí viac nízkonákladovým online bankám, sa chystá v budúcom roku vstúpiť nová značka Hello bank. Táto mobilná banka patrí veľkej francúzskej bankovej skupine BNP Paribas, ktorá na Slovensku podniká cez bývalú nebankovku Cetelem, ktorá už má bankovú licenciu.


Šancu získať zvýhodnenú hypotéku bude mať od januára menej ľudí. V 3.štvrťroku 2016 sa priemerná mzda na Slovensku znížila z 901 eur na 889 eur, tým pádom sa znižuje aj horná hranica príjmu na získanie zvýhodnenej hypotéky a to z 1171,30 eur na 1 155,70 eur. Maximálna výška spoločného príjmu dvoch žiadateľov je tak 2 311,40 eur.


Inflácia v eurozóne je najvyššia za 2,5 roka. Spotrebiteľské ceny v eurozóne zrýchlili v novembri tempo rastu, pričom zrýchlenie bolo v súlade s predbežným odhadom. Podľa konečných údajov o vývoji inflácie za november, spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrástli v predposlednom mesiaci roka medziročne o 0,6 %. To znamená mierne zrýchlenie, keďže v októbri dosiahol medziročný rast cien 0,5 %. Najviac sa pod zrýchlenie inflácie podpísali vyššie ceny v reštauráciách a kaviarňach, ako aj zvýšenie cien tabakových výrobkov. Naopak, klesli ceny plynu, vykurovacieho oleja a zájazdov. Napriek zrýchleniu je ale miera inflácie stále pod inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Ten stanovila ECB tesne pod 2 %.


Od budúceho roka sa bude do 2.piliera odvádzať viac. Od 1. januára 2017 už nebude sadzba povinných príspevkov do 2. piliera predstavovať 4 % z vymeriavacieho základu, ale sa zvýši na 4,25 %. Do 2. piliera si tak sporitelia budú odvádzať viac. Sadzba sa bude zároveň od budúceho roka každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu.


Lloyd´s of London sa pripravuje na brexit, opustí City. Britský poisťovací trh Lloyd’s of London je jednou z prvých firiem z londýnskeho finančného centra City, ktorá oznámila harmonogram plánovaného presunu časti svojich operácií do Európskej únie v rámci prípravy na tzv. brexit. Poisťovací trh s viac ako 300 ročnou históriou si teraz vyberá z piatich kandidátov pre budúcu destináciu svojho sídla a zrejme predloží návrh svojim členom do februára budúceho roka.Lloyd’s of London tvorí viac ako 80 poisťovacích syndikátov, čo sú v podstate menšie poisťovne operujúce v rámci jedného trhu.

Lloyd’s slúžia hlavne na pokrytie špecifických rizík v rámci podnikovej sféry. Bežné poistné produkty pre masový trh neponúka. Služby trhu využívajú klienti vo viac ako 200 krajinách sveta. Vlastné kancelárie má v zhruba tridsiatke štátov.

Status týždňa:

Výrok týždňa:

„Ja som neklamal určite. Pretože ja neklamem“

Miroslav Lajčák

Komentár Analytika č. 02/2016

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec

Tvrdšie hypotéky začnú platiť od marca

Národná banka chystá zmeny, ktorými chce upokojiť situáciu na hypotekárnom a tiež realitnom trhu. Pôvodný termín platnosti novej regulácie mal byť Január budúceho roku, banky si však vypýtali viac času. Zmeny by teda mali nastať od Marca. Od tohto termínu sa obmedzí počet úverov na bývanie, ktoré pokrývajú viac ako 80 percent ceny nehnuteľnosti. Vychádzame z trhovej praxe a jediné, čo urobíme, je, že stanovíme nejakú hornú hranicu,“ hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS. V praxi to bude znamenať, že hypotéky s LTV vyšším ako 80 percent budú môcť tvoriť maximálne polovicu všetkých poskytnutých úverov. Ďalšou zmenou je presné stanovenie minimálnej sumy, ktorá musí človeku zostať po zaplatení splátky. Cieľom je, aby to bola celá výška životného minima 198,09 eura a ešte 20 percent zo zvyšku výplaty. Na spomínanú 20-percentnú rezervu sa však bude nabiehať postupne. Ako uvádza Národná banka, od marca sa bude vyžadovať rezerva päť percent, od júla desať percent, od januára 2018 už 15 percent a finálna 20-percentná rezerva začne platiť od júla 2018.

Zmeny o ktorých sa v zákulisí aj priamo na hlavnej scéne rozpráva už od polovice roka sa pomaly stanú realitou. Národná banka celkom logicky zavádza reguláciu, ktorou chce zamedziť bubline na realitnom trhu. S obrovským poklesom úrokových sadzieb aký sme tu zažili v posledných rokoch sa čoraz väčšia masa ľudí dostáva k nehnuteľnostiam, ktoré by si predtým nemohli dovoliť. S možnosťou financovania úverov do 90 a viac percent a dlhodobou splatnosťou hypoték nie je pre bežného klienta podstatné ak cena nehnuteľnosti stúpne o pár tisíc eur pretože na jeho splátke to urobí minimálny rozdiel. V posledných dvoch rokoch preto zažívame kontinuálny nárast cien bytov a to už takmer na predkrízovu úroveň. Regulácia je na mieste, skôr či neskôr by aj s jemným nárastom úrokových sadzieb mohla nastať situácia, že veľké množstvo klientov, by si nemohlo dovoliť splácať svoje 100 percentné hypotéky. Tí by museli v lepšom prípade svoje nehnuteľnosti predávať pod cenu, čím by sa ale aj tak svojich záväzkov nemohli zbaviť a na trhu by mohla prísť situácia opačná – ceny by klesali, banky by začali odpisovať úvery a ich nároky by dražbou nikdy neboli uspokojené. V tomto momente však stále platí, že všetci Slováci, ktorí ešte nevyužili obdobie nízkych úrokových sadzieb na úveroch s vysokým LTV majú na to posledné tri mesiace. Dá sa očakávať, že niektoré banky sa nadýchnu k ofenzíve čoho dôkazom je ratingové uvoľnenie v ČSOB, kde už aj klienti s ratingom C a D môžu ľahko získať 100 percentné financovanie v akejkoľvek lokalite.

Prieskumy sa nemýlili, ale Trump vyhral. Čo ďalej?

 Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA. V súboji o Biely dom získal 306 voliteľov, na víťazstvo bolo potrebných minimálne 270 z 538 voliteľov. V počte hlasov dominovala Hillary Clintonová, ktorá presvedčila o 2,5 milióna voličov viac.

Predvolebné prieskumy predpovedali víťazstvo demokratky v priemere o 3,3 %. Hillary nakoniec vyhrala o niečo viac ako 2 % čo je v rámci štatistickej chyby a preto sa dá povedať, že prieskumy boli veľmi presné. Odpoveď na to ako je možné, že prezidentom je republikán Trump, ktorý vlastne ani nieje republikán (od roku 1999 bol registrovaný ako demokrat, nezávislí aj ako člen Reformnej strany) je v jedinečnom volebnom systéme, v ktorom má každý štát Únie pridelený počet voliteľov podľa veľkosti populácie, ktorá v štáte žije. Všetkých voliteľov si pripíše víťaz v danom štáte. Hillary vyhrala o 1,5 milióna hlasov v štáte New York a získala 29 voliteľov. O viac ako 2,5 milióna hlasov získala Californiu kde dostala 55 voliteľov. Trump vyhral menšie státy na stredozápade, v ktorých víťazil s priemerným rozdielom 100-tisíc hlasov. To všetko sa viac-menej očakávalo a najväčšia pozornosť počas volebnej noci sa sústredila na tzv. Battlegrounds, štáty v ktorých sa očakával najtesnejši výsledok. Výsledok, ktorý mohol kandidáta vystreliť do prezidentského úradu. Michigan, Wisconsin a Pennsylvania majú dohromady 46 voliteľov a Trump v nich vyhral o 12, 27 resp. 73-tisíc hlasov. Týchto spolu 112 000 tisíc hlasov prebilo 4 milióny ľudí v štáte California a New York a rozhodlo o tom, že budúceho prezidenta zvolila menšina američanov. 

Čo bude teda ďalej? Počas volebnej noci sa prepadli takmer všetky svetové akciové indexy a stránka kanadského imigračného úradu padla v dôsledku preťaženia. Deň po voľbách z webu kandidáta Trumpa zmizla väčšina kontroverzných návrhov, na ktorých postavil svoju kampaň. Názor autora tohto textu  je, že 3 metrový múr sa stavať nebude, deportácie 11 miliónov imigrantov nebudú a NATO bude fungovať ďalej na čele s USA. Trump sľuboval uvalenie 45 percentných ciel na čínsky tovar, obchodná vojna s Čínou však bude to posledné, čo „ Ameriku opäť spraví veľkou“ a prvé čo pocítia najmä jeho voliči z nižšej strednej triedy. Významnú časť Obamacare, teda dostupnejšieho zdravotného poistenia, o ktorom tvrdil, že je to katastrofa pravdepodobne tiež ponechá. Na druhej strane Trump spustí veľkú daňovú reformu ale niektoré automobilky aj tak budú odchádzať do Mexika.  Napokon, trhy sa upokoja a upokojili, Dow Jones koncom novembra dosiahol historické maximá a rast americkej ekonomiky v poslednom kvartáli prekonal očakávania. 

V skratke

Miera nezamestnanosti v októbri klesla na nové minimum od začiatku roka 2009. Znížila sa na 9,08 %  z 9,42 % v septembri, vyplýva z údajov ústredia práce. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli hneď nastúpiť do práce, sa v októbri oproti septembru znížil o viac ako 9300 na 246 594 ľudí. V medziročnom porovnaní ubudlo približne 49 700 nezamestnaných. Nezamestnanosť na Slovensku sa blíži predkrízovej úrovni. V lete 2008 dosiahla miera nezamestnanosti rekordné minimum 7,36 percenta.


Najviac poistencov v rámci prepoistenia prišlo do najmenšej poisťovne Union (takmer 12-tisíc). Tá už má takmer desaťpercentný podiel na trhu. Najhoršie z prepoistenia vyšla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (mínus takmer 9000). Tá si stále drží najväčší podiel na trhu – 63 percent. Dôvera po bude mať od januára o tritisíc poistencov menej – podiel má takmer tretinový.


Vláda prijala niekoľko zmien v daňových zákonoch, o návrhoch ešte musí rozhodnúť parlament. Ide napríklad o:

Zdaňovanie ziskov firiem od roku 2017 sa zníži z 22 % na 21 %

Daň z dividend bude nakoniec 7 %, začne sa platiť od roku 2018.

Živnostníkom sa zvýšia paušálne výdavky. Od budúceho roka budú 60 %, najviac 20 000 eur.

Daňovým výdavkom budú aj dary právnických osôb v prípade humanitárnej pomoci.


Opec sa dohodol na znížení ťažby ropy. Nový strop by mal predstavovať 32,5 milióna barelov denne, dnes kartel ťaží asi 33,6 milióna. Cieľom je podporiť ceny ropy, podľa niektorých prognóz by sa mohli vyšplhať až k 60 dolárom za barel.


Najvyšší výnos na termínované účty na 12, 24 aj 36 mesiacov ponúka Prima Banka, podmienkou je zriadenie osobného účtu. Termínovaný účet s 12 mesačnou fixáciou za 0,9 % p.a., 24 mesačný za 1,0 % p.a. a 36 mesačný za 1,2 % p.a. Druhá v poradí Privatbanka 0,8 %, 0,95 % resp. 1,05 % p.a.


DSS-ky v roku 2016 klientom väčšinou zarábali. Za posledných 12 mesiacov boli v pluse najviac Indexové a Akciové fondy. Akciový fond Allianzu zarobil 2,81 %, z Indexových bol najúspešnejší VÚB Generali (+ 2,95 %), tá istá spoločnosť si drží vedúcu pozíciu aj v Dlhopisových fondoch (+ 2,05 %), kategórii Zmiešaných vyhráva NN (+ 2,10 %). V strate boli zo všetkých ponúkaných fondov len tri – Zmiešaný fond Poštovej Banky (- 2,62 %), Akciový fond Poštovej Banky (- 5,72 %) a prepadákom tohto roku je suverénne Indexový fond NN (- 10,82 %)

Status týždňa

Spomienkové mýty a mýtické sadzby.

Na dobré veci sa rýchlo zvyká a ľahko sa zabúda na to, aké dobré naozaj sú.

V poslednej dobe som sa zúčastnil jednej rodinnej oslavy. Ako to tak už pri týchto príležitostiach chodí, účasť bola početná a multigeneračná. A ako to už na multigeneračných oslavách chodí, s pokročilým oslavovaním sa stupňuje frekvencia spomínania účastníkov na svetlú minulosť. Platí tzv. multigeneračné pravidlo – čím starší účastník oslavy, tým výraznejší (a zároveň nepresnejší) spomienkový optimizmus. Konkrétne v tomto prípade vznikala na pozadí oslavy čoraz zanietenejšia debata miestnych odborníkov o cene piva. Skúsenejší matadori tvrdili, že pivo za starého režimu stálo 50 halierov. Tí triezvejší (v odhade) tvrdili, že to nie je možné a cena bola minimálne jedna kačka. Účastníci, ktorí si starý pivný režim nepamätajú a v tých časoch pili nanajvýš mlieko (za 2 Kčs / liter)  tvrdili, že sa v diskusii miešajú jablká s hruškami. Neviem ako to nakoniec dopadlo lebo z oslavy som odchádzal skôr ako bol vo veci dosiahnutý konsenzus. Každopádne ma táto inšpiratívna debata podnietila aby som sa nad tým zamyslel a dohľadal tvrdé dáta. Ak sa Vám nechce tráviť hodiny na stránke štatistického úradu, môžete navštíviť výborne spracovanú stránku – www.zakomunistu.cz  V roku 1989 bola cena pollitrovej dvanástky Piva 6 Kčs. Mediánová mzda bola presne 3 000 Kčs. Medián je stredná hodnota, čiže mediánová mzda je taká, že presne polovica ľudí v tom čase zarábala viac ako 3 000 Kčs a presne polovica ľudí menej ako 3 000 Kčs. To znamená, že v roku 1989 si mohol priemerný čechoslovák zo svojho príjmu kúpiť 500 fľaškových pollitrových pív. Dnes podobné pivo kúpite priemerne za 0,65 eur. (ŠÚSR, 09/2016). Dnešný medián čistej mzdy je okolo 800 Eur. Aktuálne si priemerný Slovák môže dovoliť zo svojej výplaty 1 230 pív. Pre zaujímavosť priemerný dôchodok v roku 1989 bol 1 598 Kčs. (266 pív). Dnes je priemerný dôchodok 640 pív (416 eur). Takže áno, dnes je aj to pivo skoro 3 krát lacnejšie ako „dakedy“.

Na dobré úrokové sadzby sa ľahko zvyká a rýchlo sa zabúda na to, aké nízke naozaj sú.

Pred 8 rokmi, keď som začínal svoju prax, moji klienti vedeli o hypotekách iba jednu vec. Že v Rakúsku sú lacnejšie. Úrokové sadzby boli v pásme kedy klient za 30 rokov požičanú sumu vrátil dvojnásobne. Prípad, keď klientka dostala hypotéku bez dokladovania účelu za 7,9 % p.a. ročne by dnes niektorí považovali za trestný čin. V rokoch 2008 a 2009 začínala dobrá úroková sadzba číslicou 5 a ešte na konci roku 2010 bola priemerná úroková sadzba nových úverov pri fixáciách na jeden až päť  rokov 5,28 % p.a. Ak si klient kupoval nehnuteľnosť  za 100 000 eur, financoval to úverom na 30 rokov tak jeho mesačná splátka bola 555 eur a musel očakávať, že banke môže vráti  aj 200 000 eur. Potom centrálne banky zavelili, sadzby sa pohli a trhy s nimi, čoho výsledkom boli v priemere o 3,5 % nižšie úrokové sadzby v polovici roku 2016. Teda za 100-tisícovú nehnuteľnosť platia klienti 353 eur / mesačne. Ak predpokladajú, že sa im úroková sadzba nikdy nezmení, tak banke vrátia 127 000 eur.

Dnes banky ponúkajú na dlhé fixácie úrokové sadzby, ktoré by moji klienti pred 8 rokmi považovali za mýtické. Spotrebiteľ si môže vybrať napr. medzi 5-ročným fixom za 1,49 % a 10 ročným za 2,20 % (zámerne vynechávam ponuky so skrytými poplatkami a poisteniami). Rozdiel v parametroch takéhoto úveru je na prvý pohľad v splátke. Predpokladajme, že si chcem požičať 100 000 eur, na 30 rokov. Ak beriem do úvahy fakt, že úrokové sadzby sú na minime a predpokladám, že skôr či neskôr porastú – oplatí sa mi uvažovať nad dlhšou fixáciou? Pozrime sa na čísla.

FIX 5 za 1,49 % p.a. FIX 10 za 2,2 % p.a. rozdiel
Mesačná splátka 344,64 379,70 35,06
Istina v 5.roku 86 275,18 87 557,55 1 282,37
Zaplatené za 5 rokov 20 678,4 22 782 2 103,6

 

Ak si myslím, že úrokové sadzby budú rásť a rozhodnem sa pre 10-ročný fix, moja splátka bude oproti klientovi s 5-ročným fixom vyššia o 35 eur mesačne a môj zostatok na úvere v 5.roku bude vyšší o 1 282,37 eur. Otázka znie ako veľmi musia po piatich rokoch úrokové sadzby vzrásť aby som ja ako majiteľ 10-ročného fixu bol minimálne na rovnakom zostatku ako majiteľ dvoch za sebou idúcich 5 ročných fixácií.

Prvých 5 rokov splácania

Prvých 5 rokov FIX 5 za 1,49 % p.a. FIX 10 za 2,2 % p.a. rozdiel
Mesačná splátka 344,64 379,70 35,06
Istina v 5.roku 86 275,18 87 557,55 1 282,37
Zaplatené za 5 rokov 20 678,4 22 782 2 103,6

 

Druhých 5 rokov splácania

Druhých 5 rokov FIX 5 za 2,93 % p.a. FIX 10 za 2,2 % p.a. rozdiel
Mesačná splátka 405,99 379,70 26,29
Istina v 10. roku 73669,47 73 669,71
Zaplatené za 5 rokov 24 359 22 782 1 577

 

Výber dĺžky fixácie úrokovej sadzby je v čase očakávania pohybu čoraz aktuálnejší a dnes sú dlhé fixácie na historických minimách. Vybrať si dnes 10 ročný fix za 2,2 percenta oproti 5 ročnému fixu za 1,49 percenta znamená počítať s tým, že o 5 rokov budú úrokové sadzby takmer dvojnásobné oproti dnešným. Ak si ako klient vyberiem 10 ročný fix tak za prvých 5 rokov splácania som oproti FIXU 5 v mesačnej strate 35 eur a zostatok na mojom úvere po 5 rokoch je vyšší o viac ako 1 280 eur. Aby som túto stratu dobehol musela by o 5 rokov pri uplynutí prvého obdobia úroková sadzba na FIX 5 stúpnuť na 2,93 % p.a. V tom prípade by po ďalších 5-tich rokoch boli zostatky na úveroch rovnaké ale pri 10 ročnom fixe by som stále zaplatil spolu o takmer 600 eur viac ako klient s dvomi 5 ročnými fixáciami.

Odpoveďou na to, či zvoliť dlhšiu fixáciu je v rozdiele a viere. Ak dnes klient verí, že úrokové sadzby porastú a rozhoduje sa medzi aktuálne 5 a 10 ročným fixom musí predpokladať, že za najbližších 5 rokov úrokové sadzby porastú minimálne o 1,5 percenta. Inak sa mu to neoplatí.

Pavel Oravec

Autor je finančný sprostredkovateľ a analytik spoločnosti Brokeria a.s.

Komentár Analytika č. 01/2016

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec

Slováci si dokážu našetriť rekordne veľa peňazí.

Z prieskumu Slovenskej sporiteľne na vzorke 500 respondentov starších ako 15 rokov vyplýva, že Slováci si mesačne dokážu odložiť historicky najvyššiu sumu – 97 eur. V porovnaní s okolitými krajinami si viac odkladajú Rakúšania, 216 eur mesačne. Z postkomunistických krajín sme však najlepší – Česi ušetria priemerne 77 eur, Chorváti 57, Maďari 52, Rumuni 46 a Srbi 34 eur. Počet ľudí, ktorí na Slovensku sporia menej ako 20 eur klesá, v roku 2016 ich bolo len 10 percent. Viac sporia ľudia do 29 rokov (105 eur). Zo sporiacich produktov využívame najviac sporiaci účet, nasledujú kapitálové a investičné poistenie. Klesá podiel vkladných knižiek a stavebného sporenia. Spokojnosť s odkladanou sumou však klesla, spokojných je len 32 percent respondentov.

Faktom je, že ľudia na Slovensku sa majú čoraz lepšie a ešte nikdy v histórii si priemerný Slovák neodložil mesačne toľko veľa peňazí ako dnes. A ďalší potenciál naznačuje najmä to, že kritická masa ľudí nie je spokojná s tým, koľko si mesačne usporia. Mesačná čiastka na úrovni 100 eur je slušná suma, ale väčšina ľudí stále využíva na sporenie neefektívne nástroje t.j. kapitálové a investičné poistenia, prípadne presúva úspory z vkladných knižiek na sporiace účty a termínované vklady. Najmä sporiace účty a termínované vklady sa dnes netešia priazni centrálnych bankárov. Za uloženie peňazí na tri roky dostanete v priemere hlboko pod jedno percento, v prípade 5 ročnej viazanosti maximálne 1,3 % p.a. Takíto sporitelia teda prichádzajú ročne o cca. 2 percentá, ktoré by pri nízkom riziku dokázali zarobiť na realitných či dlhopisových fondoch. Slováci pri výbere sporiaceho produktu ešte stále vo veľkej miere spoliehajú na odporúčanie svojej banky. Každý šiesty respondent, ktorý si sporí viac ako pred tromi rokmi uviedol, že ho zlákala atraktívna ponuka banky.

 Ceny Energií vzrastú o štvrtinu, predpovedá Svetová banka.

Ceny energií vo svete by mali na budúci rok vzrásť takmer o 25 percent. Odhaduje to Svetová banka (SB), ktorá v týchto dňoch zverejnila najnovšiu prognózu. V rámci nej zároveň zlepšila odhad vývoja cien ropy. Podľa Svetovej banky by barel ropy (159 litrov) mal v roku 2017 stáť v priemere 55 USD (50,09 eura). V predchádzajúcej prognóze z júla uvádzala 53 USD/barel. Reagovala tak na predbežnú dohodu najväčších producentov o obmedzení ťažby, ktorej detaily by sa mali prerokovať na zasadnutí štátov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) koncom novembra. Na porovnanie, tohtoročná priemerná cena ropy by podľa SB mala predstavovať 43 USD/barel, čím banka potvrdila odhad spred troch mesiacov. Okrem ceny ropy by sa v nasledujúcom roku mali zvýšiť aj ceny zemného plynu a uhlia. Celkovo by ceny energií zahrňujúce ropu, plyn a uhlie mali vzrásť takmer o 25 %, čo je podobne ako v prípade samotnej ropy vyšší odhad než v júlovej prognóze. Vo všeobecnosti SB počíta v budúcom roku s miernym rastom cien u viacerých komodít, keďže dopyt rastie, zatiaľ čo ponuka na trhu pomaly klesá.

Ceny ropy a iných komodít by okrem majiteľov petrochemických závodov mohli zaujímať napríklad aj majiteľov podielových listov v komoditných fondoch. Cena ropy Brent bola v polovici roku 2014 viac ako 111 dolárov za barel a v priebehu 4 mesiacov klesla na 50 eur, čiže o viac ako 60 percent. Ropné fondy v spojitosti s vývojom ceny ropy klesli v priemere o 20 percent. V roku 2016 sú ceny ropy zamknuté v pásme 45 až 50 dolárov za barel. V prípade rastu cien ropy a iných komodít sa tí, čo vydržali a neodkupovali svoje podiely môžu tešiť na rast svojich účtov a možný návrat do čiernych čísel. Napriek prognóze Svetovej banky, to nebude také jednoduché. To, že zažívame turbulentně časy, sa ukazuje aj na množstve rôznych pravdepodobných scenárov, ktoré môžu ovplyvniť ceny ropy (a hodnotu úspor sporiteľov). Napr. Ole Hansen, vedúci komoditnej stratégie Saxo Bank naznačuje že Rusko a OPEC môžu v Novembri uzavrieť dohodu o znížení produkcie, tá však nebude zahrňovať Irán, Nigériu a Líbyu, ktoré majú kapacitu na zvýšenie ťažby. Globálny rast dopytu po rope sa znižuje a americký bridlicový producenti majú vďaka lacným peniazom dostatok kapitálu na investovanie do ropného odvetvia, čo opäť zvýši ponuku. Z iného súdka je prognóza Martina O’Rourke o raste cien po víťazstva Donalda Trumpa vo voľbách. Ak skutočne zavedie zákaz vstupu moslimov do krajiny, okamžite rozmnoží počet nepriateľov USA v arabskom svete a vzhľadom na citlivosť ceny ropy na medzinárodné napätie na Blízkom východe by ceny mohli vystreliť a atakovať oveľa vyššie úrovne ako 53 eur / barel. Investovanie do komoditných a ropných fondov je čakaním na rast, ktorý skôr či neskôr príde. Akurát je ťažké odhadnúť či to bude trvať týždne, mesiace alebo roky. V prípade pravidelného nakupovania podielových listov je situácia momentálne priaznivá, každým ďalším nákupom investor znižuje priemernú hodnotu nakúpených podielov a potreba skorého rastu nie je až taká akútna. Pokiaľ dodrží zvolený investičný horizont (8-10 rokov). Pre porovnanie cena ropy Brent vs. hodnota podielovej jednotky vo fonde Ropy a Energetiky správcu ČP Invest.

Cena ropy Brent

Fond ropy a energetiky od Generali Investments

V skratke

Pokračujúci dynamický rast cien bytov v 3. štvrťroku 2016 prispel k zrýchleniu
medziročného rastu celkovej priemernej ceny bývania (o 0,6 percentuálneho bodu na 5,4 %). V dôsledku výraznejšie rastúcej priemernej ceny bývania v porovnaní s rastom priemerných príjmov sa zastavilo zlepšovanie dostupnosti bývania z dlhodobého hľadiska. Avizované sprísnenie úverových podmienok od začiatku roku 2017 môže akcelerovať aktivity na trhu s bývaním v závere tohto roka.


Banky na Slovensku v tomto roku zvýšili celkový objem poskytnutých úverov klientom v porovnaní s vlaňajškom o 10 percent. Objem poskytnutých úverov na bývanie presiahol v septembri tohto roka hranicu 21 miliárd eur. Medzimesačne ich objem vzrástol o 238 miliónov eur, medziročne sa zvýšil o 2,6 miliardy eur.


Sberbank ako samostatná značka na Slovensku končí a zlúči sa s Prima bankou. Činnosť oboch bánk sa už aj v súčasnosti čiastočne prekrýva, klienti Sberbank mohli už v októbri zadarmo využívať bankomaty Prima banky. Klienti Sberbank Slovensko s účtami Active majú teraz väčšiu možnosť výberu. Od pondelka 24. októbra môžu bezplatne vyberať peniaze už aj v bankomatoch Prima banky.

Výrok týždňa:

„Obohatil som sa o skúsenosť, že už nikdy nechcem pracovať pre štát.“

Miroslav Mikulčík, bývalý šéf Finančnej správy SR