Komentár Analytika č.04/2017

Newsfilter je tu pre Vás pokiaľ nemáte čas sledovať všetky dôležité správy. Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Letmý pohľad na podielové fondy

Ktoré fondy zarobili najviac a ktorým bolo dobré radšej sa vyhnúť? V duchu hesla „minulá výkonnosť zaručuje jedine bolesť hlavy“ si urobme krátky prehľad o spravovaní investícií na Slovensku.

TOP 10

(zdroj openiazoch.sk)

Kto pred rokom zainvestoval do ruských akciových fondov, môže sa dnes usmievať. Ešte viac by sa mal tešiť investor, ktorý si zvolil Horizon Acces Fund Brazil od ČSOB Asset Managementu. Takýto investor za posledný rok svoju investíciu zdvojnásobil a celkom solídne sa mu darilo, ak tento fond držal posledné 3 roky s priemerom 8,39 % p.a.

FLOP 10

(zdroj openiazoch.sk)

V poslednom roku sa nedarilo fondom od správcu WIOF. African Performance Funds triedy B za posledné 3 roky stratil takmer polovicu svojej hodnoty.

Výkonnosť podľa kategórie fondov

(zdroj openiazoch.sk)

Už niekoľko posledných rokov praje investovaniu do akciových fondov. Dlhodobá priemerná výnosnosť dlhopisových fondov stále ťaží z výnosov rokov predošlých. Fondy peňažného trhu v minulom roku nijako neprekvapili.

Čo nakupujeme najviac?

(zdroj openiazoch.sk)

Slovenskí investori môžu byť s investovaním do podielových fondov v poslednom roku veľmi spokojní.  Najpredávanejší fond na Slovensku dosiahol z prvej desiatky zároveň najvyšší výnos, a to 20,6 % za posledný rok. Aj ostatné fondy z desiatky najpredávanejších boli v zisku:

PP – náš prvý realitný         + 3,39 %            PP – J&T Bond EUR              + 5,12 %

Sporo – Aktívne portfólio   + 6,76 %          TAM – Private V2                 + 8,15 %

VÚB AM – Active Bond fund   + 8,72 %     SPORO ŠIP Klasik, o.p.f.        + 2,42 %

IaD – Prvý realitný fond      + 3,52 %             Sporo – Euro dlhop. Fond  + 1,89 %

TAM – Euro dlhopisový      + 0,64 %

Lov na klientov pokračuje.

 Minuloročný boj o klientov, ktorí majú záujem o lacné úvery na bývanie, sa opakuje aj v tomto roku. Napriek prognózam analytikov, ktorí odhadovali, že v tomto roku už úroky nemajú kam padať, klesajú. Najnovšie zverejnila svoju ponuku Prima Banka. Láka zákazníkov na 1,2 percentný úrok na hypotéke pri štvorročnej viazanosti. Doteraz mala 1,5 percentný úrok. Táto banka, ktorá patrí finančnej skupine Penta, tvrdí, že takýto nízky úrok dá každému bez dodatočných podmienok. Jej akciový úrok platí do konca mája. (hnonline.sk)

Napriek reguláciám, názorom analytikov a novinárov úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch nie a nie začať rásť. Už čoskoro pritom začnú platiť obmedzenia pre záujemcov o hypotéky.  Autor tohto newsfiltra si myslí, že naopak banky nemajú žiadny dôvod na  zvyšovanie úrokových sadzieb a to z nasledujúcich dôvodov:

Základná úroková sadzba ECB je stále historicky nízka, banky majú k dispozícii veľa extrémne lacných peňazí. Banka dostane peniaze od ECB prakticky zadarmo, ak by ich chcela naopak v ECB uložiť tak musí zato zaplatiť (záporný úrok na vklady). Tak čo s nimi spraví? Je lepšia malá marža ako žiadna marža.

Čo spôsobí regulácia bankám? Sprísnenie podmienok pre žiadateľa o úver bude znamenať, že istá skupina klientov  sa k úveru nedostane, pretože nebude dosť bonitná alebo nebude pracovať dostatočne dlho. Čiže banky budú dostávať v priemere preverenejších a bonitnejších klientov, ktorým budú poskytovať menej rizikové hypotéky (s nižším LTV). Delikvencia (nesplácanie) hypoték dlhodobo klesá, prečo by mala banka zvyšovať úrokové sadzby ak môže dostať v priemere lepších klientov a zobrať do zálohy výhodnejšie nehnuteľnosti?

Cieľom centrálnej banky je zvýšenie inflácie k 2 percentám, tým chce podporiť ekonomický rast. Ako to spolu súvisí? Ekonomika nerastie napríklad aj preto, že ľudia a podniky svoje peniaze nemíňajú a radšej si sporia. Centrálna banka vtedy môže znížiť základnú sadzbu, tým znevýhodní vklady a zlacní úvery. Podnikom sa neoplatí držať hotovosť, ale oplatí sa im investovať, pretože sa dostanú k lacným peniazom. Podobne sa bežným ľuďom neoplatí ukladať peniaze na termínované vklady, ale oplatí sa im ich minúť na nové lacné auto, lacnú dovolenku. Tie sú lacné preto, lebo inflácia je nízka, nulová alebo dokonca záporná. Takisto sa ľuďom oplatí kúpiť bývanie, pretože banka im poskytne výhodný úver. Dôsledkom toho, že základná úroková sadzba je nízka je to, že ľudia viac nakupujú, čím zvyšujú dopyt, podniky musia viac vyrábať alebo zvyšovať ceny (inflácia). Tento reťazec súvislostí zapríčiní roztočenie ekonomiky. A potom je namieste úrokové sadzby zase zvýšiť, aby sa ekonomika neprehriala a nevznikla bublina. Jednoduché, že? J

Pri odhadovaní rastu a poklesu úrokových sadzieb tak nie je „od veci“ sledovať politiku centrálnej banky, vývoj inflácie a ekonomického rast v eurozóne.

Dobre vedieť

Medziročná miera inflácie na Slovensku v januári dosiahla 0,7 percenta a zvýšila sa z 0,2 percenta, kde bola v decembri. Spotrebiteľské ceny tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013.


Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška zrýchlila rast na 0,8 % z tempa 0,7 % v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu štatistického úradu. Tempo medziročného rastu HDP Slovenska sa zrýchlilo na 3,1 % z 3 % v treťom kvartáli.


V druhom pilieri si pravidelne sporí viac ako 1,39 milióna ľudí, čistá hodnota majetku dôchodkových fondov v správe dôchodkových správcovských spoločností je 7 miliárd eur.


Štát predal v aukcii pokladničné poukážky za 300 miliónov eur, dopyt investorov predstavoval 800 miliónov. Akceptované výnosy dosiahli zápornú úroveň 0,25 % p. a.


Agentúra Fitch potvrdila rating Slovenska na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Očakáva rýchly ekonomický rast, viac investícií a pokles verejného dlhu.


Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v januári tohto roka úroveň 8,64 percenta. V porovnaní s decembrom 2016, keď bola 8,76 percenta, klesla o 0,12 perc. bodu.

 

Hoax týždňa:

V Európe sú potraviny na prídel.

Pred pár dňami jedna z ruských štátnych televízií hlásila, že Európa čelí rozsiahlej potravinovej kríze, pričom reportáž sprevádzali zábery na police prázdnych supermarketov. Pripomínali scény z obchodov pochádzajúce z čias reálneho socializmu. Preverovanie ruských tvrdení v Nórsku zase ukázalo, že nestabilné počasie, dažde a mrznutie síce mali mierny vplyv na zvýšenie ceny hlávkového šalátu či ďalších druhov zeleniny. No najväčší štátny dovozca ovocia a zeleniny odmietol vyhlásenia o problémoch, ktoré ruská televízia priniesla.

V Dánsku tiež neboli stopy po žiadnej rozsiahlej kríze, aj keď cena niektorých druhov zeleniny narástla zhruba o desať percent.

Ruský hoax o potravinovej kríze tak podľa európskeho Disinformation review vykazuje klasické znaky hoaxu a falošnej správy: malý problém radikálne nafúkne, zamlčí niektoré kľúčové detaily a ďalšie pridá, pričom výsledok vyznie čiastočne alebo úplne v rozpore s faktami.

Cieľom má byť údajne podporiť ruský mediálny príbeh, ktorý má opisovať úpadok Európy.

Status týždňa:

Výrok týždňa:

„Kto hovorí ten nezmysel, že keď sa vzdáme eura, nič sa nestane, nech cestuje do Severnej Kórey. Tam by videl, čo by sa stalo.“

Jannis Sturnaras, guvernér gréckej centrálnej banky

Zdielať