Komentár Analytika č. 08/2017

Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Štátny príspevok pre mladých sa zmení.

Ľudia do 35 rokov, ktorí splnia príjmovú hranicu môžu požiadať o zvýhodnený produkt banky, tzv. „Hypotéku pre mladých“. Vďaka kombinácii príspevku banky a štátu si môžu znížiť svoju úrokovú sadzbu o 3 %. Banka prispieva jedným percentom a štát dvomi. Banky sú dnes rôzne a zákon si
vykladajú po svojom. A tak nie je štátny príspevok pre mladých ako štátny príspevok pre mladých. Rôzny výklad pravidiel dnes môže pri úvere vo výške 50 000 ,- eur znevýhodniť niektorých klientov až o takmer 3 000 eur na zostatku istiny. V prípade základnej úrokovej sadzby vo výške 3,1 % p.a. a splatnosti 30 rokov, si môže dnes klient vybrať z troch skupín bánk. V prvom prípade (A) bude platiť banke splátku pri úrokovej sadzbe 3,1 % p.a. a banka mu bude následne vracať štátny príspevok na účet. V druhom prípade (B) bude platiť banke splátku pri úrokovej sadzbe zníženej o príspevok banky, čiže 2,1 % p.a. Banka mu bude následne vracať príspevok štátu. V treťom prípade bude klient splácať banke splátku, ktorá je už percentuálne očistená o príspevok pre mladých a teda pri úrokovej sadzbe 0,1 % p.a. Klientov mesačný náklad na
splácanie je vo všetkých bankách rovnaký, veľký rozdiel je však v „rýchlosti“ splácania úveru. Keďže pri nižšej úrokovej sadzbe klient spláca viac istiny.

ČO SA MÁ ZMENIŤ?

Ministerstvo navrhuje nasledovné podmienky a úpravy:

– Podmienky na vek a príjem ostanú zachované

– Klient bude mať nárok na uplatnenie daňového bonusu

– Daňový bonus k hypotéke si budete uplatňovať v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní u zamestnávateľa doložením potvrdenia z banky

– Svoju daňovú povinnosť si budete môcť znížiť o 50 % zo všetkých zaplatených úrokov na hypotéke za rok, najviac však do výšky 400 eur

– V prípade, že bude vaša daňová povinnosť nižšia ako daňový bonus k hypotéke, dostanete preplatok

– Zanikne možnosť odkladu splátok pri narodení dieťaťa

– Daňový bonus k hypotékam sa bude vzťahovať na všetky úvery na bývanie a nielen na hypotéky podľa zákona o bankách.

Špeciálne úverové produkty pre mladých v komerčných bankách tak pravdepodobne zaniknú a klient sa bude pri žiadaní o klasický úver na bývanie rozhodovať či chce (a má nárok) alebo nechce využiť daňový bonus. Hypotekárny úver ako finančný produkt definovaný zákonom časom úplne vymizne z trhu. Ako vidieť v nižšie uvedenom prepočte, tak pre istú skupinu klientov, ktorí plánovali a realizovali hypotekárny úver pre mladých v bankách zo skupiny C sa podmienky zhoršia. Naopak pre obrovské množstvo klientov, ktorí by skončili v bankách skupiny A alebo B sa podmienky zlepšia, pretože ich zostatok na úvere po 5 rokoch splácania bude nižší ako za starých podmienok. Z pohľadu klientov bude nový spôsob „štátneho príspevku“ férovejší a prehľadnejší. Niektoré banky stratia konkurenčnú výhodu, resp. iné banky už nebudú môcť využívať zákon pre vlastný prospech.

ČO S NAŠIMI DÔCHODKAMI?

(…prázdninová úvaha doplnená o aktuálne štatistiky…)

Sociálne zabezpečenie, teda to, čo dnes berieme ako samozrejmosť vzniklo v Nemecku za čias pána kancelára Bismarcka. Bolo postavené na troch pilieroch a jedným z nich bolo dôchodkové poistenie. V Česko-Slovensku vzniklo sociálne poistenie v roku 1918, čiže pred menej ako 100 rokmi. Pár rokov predtým vznikol pojem Homo Economicus. V tomto blogu nebudem čitateľa unavovať dôkladnym rozoberaním všetkých nasledujúcich modelov sociálneho poistenia a presuniem sa skokom do súčasnosti.

ČLOVEK EKONOMICKÝ

Homo economicus , teda človek ekonomický, je podľa ekonomickej teórie individualista, ktorý koná prísne logicky a jeho cieľom nie je nič iné len dosiahnuť maximálny možný prospech pri najnižších možných nákladoch. V ekonomickej teórii to znamená, že takýto človek urobí rozhodnutie až keď pozná všetky alternatívy, pozná pravdepodobnosti dopadu každého svojho rozhodnutia a dokáže presne určiť najlepšiu z alternatív.

V dnešnom komplexnom svete je časovo nemožné poznať pri väčšine rozhodnutí všetky alternatívy. A samozrejme nie sme roboti, sme ľudia s emóciami, ktorí sa oveľa viac ako na základe snahy o poznanie všetkých alternatív rozhodujú na základe svojho presvedčenia o fungovaní sveta, náboženstva, morálnych hodnôt atď.

Odbočka: Predstavte si, že stojíte na moste a vidíte ako sa vlak ženie na 5 ľudí priviazaných o koľaje. Spolu s Vami je na moste ťažký človek a jediná možnosť ako záchránite tých 5 ľudí je, že toho človeka z mosta zhodíte a zabrzdíte tým vlak. Čo spravíte?

Moje meno je Pavel Oravec, som finančný sprostredkovateľ a už 9 rokov ľuďom hovorím, že si majú sporiť na dôchodok. Väčšina ľudí si nechce sporiť na dôchodok, pretože sú veľmi mladí a penzia je ďaleko, pretože nezarábajú toľko aby si mohli sporiť na dôchodok, pretože sa dôchodku nedožijú, pretože už je príliš neskoro si sporiť na dôchodok. A pritom každý z nich dostane informáciu, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou jeho dôchodok bude mizerný alebo žiadny, ak si naň nezačne sporiť sám.

Prečo bude mizerný Vám dnes už povie každý nadpriemerný finančný poradca, 11 z 10 analytikov, povie Vám to už dokonca minister práce. Preto nebudeme robiť obsiahlu teóriu, iba si heslovite zhrnieme 3 najčastejšie tézy.

1. Rast životnej úrovne – ak môj pra-pra-starý otec robil celý život na poli a dostal sa na dôchodok, lebo už nevládal robiť na poli, tak jeho jedinou požiadavkou bolo zomrieť čo najskôr. Moju starú mamu poslal na dôchodok štát a žije v dôchodku už takmer 30 rokov. Má vlastný byt v centre mesta a jej kľúčovou požiadavkou je vysporiadať si základné potreby, zaplatiť byt a káblovku, aby mohla pozerať svoje seriály. Je dosť možné, že budem žiť ešte dlhšie ako moja starká a takisto budem mať vyššie nároky. Teda budem potrebovať viac peňazí.

2. Demografická krivka – štátny dôchodkový systém (1.pilier) funguje na princípe solidarity. Pracujúci odvádzajú časť svojej práce (platu) nepracujúcim, aby tí nepomreli. Čím viac pracujúcich a menej nepracujúcich tým vyššie dôchodky, sociálne dávky atď.

3. Zložené úročenie – predpokladajme, že máte dnes 25 rokov, chceli by ste ísť do dôchodku v 65. roku života a chceli by ste mať mesačný dôchodok 500 eur zo svojich súkromných zdrojov (ešte k tomu dostanete z 2. a 3.piliera). Predpokladajme, že sa plánujete dožiť aspoň 85. roku života. Vám stačí mesačne usporiť 45 eur. Ak máte 45 rokov a podobné požiadavky, tak potrebujete sporiť mesačne takmer 200 eur.

ALTERNATÍVY BYTIA:

Aké objektívne príčiny mi teda môžu zabrániť v tom, aby som dôchodok prežil dôstojne? A aké mám možnosti na ich riešenie?

1. Z môjho príjmu nedokážem sporiť. Už som príliš starý, musel by som sporiť strašne veľa a to neutiahnem

Možné riešenia:

A) zvýšim príjem a budem si sporiť

B) zrevidujem svoje náklady a budem sporiť

C) nebudem sporiť a zmierim sa s tým, že na dôchodku nebudem mať štandard ani ako mám dnes

2. Som mladý, dôchodok je ďaleko. Potrebujem si užiť

Možné riešenie: Vyčlením si peniaze na užívanie a časť peňazí, ktoré môžem sporiť.

3. Dôchodku sa nedožijem

Fakt: Priemerná dĺžka dožitia je vyššia ako vek odchodu do dôchodku a preto pravdepodobnosť nedožitia sa dôchodku je mizivá. Začnem si sporiť.

A ČO BY MAL SPRAVIŤ ŠTÁT  ak by mal hľadieť nato, aby neskrachoval a na dôchodky prerozdeľoval len dlhodobo udržateľné množstvo peňazí?

A) Zvýšim vek odchodu do dôchodku tak, aby som udržal únosnú mieru pomeru pracujúci/dôchodcovia

B) Zachovám vek odchodu do dôchodku a budem postupne paušálne znižovať dôchodky tak, aby som udržal stabilitu prerozdeľovania peňazí

C) Budem dovážať pracovnú silu zo zahraničia, ktorá bude vyvažovať ľudí odchádzajúcich do dôchodku a vyvažovať pomer pracujúci/dôchodcovia.

D) Zachovám vek odchodu do dôchodku aj výšku dôchodku, ale budem každý rok zvyšovať odvody tým, čo pracujú, aby som udržal stabilitu prerozdeľovania peňazí.

Máte možnosť si vybrať spôsob akým sa zabezpečíte na dôchodok. Začnite si sporiť alebo skúste poraziť demografickú krivku 🙂

Za posledných 12 mesiacov sa najviac darilo rizikovejším portfóliám, z ktorých väčšina dosiahla dvojciferné zhodnotenie. Výnosy dlhopisových garantovaných fondov sú naďalej tesne nad infláciou. Polovica zo spoločností musí podľa zákona dorovnávať klientom stratu z vlastných zdrojov.

A čo myslíte, je slovák Homo economicus?

ŠTYRIA Z PIATICH SLOVÁKOV SVOJE DÔCHODKOVÉ PORTFÓLIO ŤAŽKO POTÁPAJÚ!

Dobre vedieť:

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni úroveň 6,9 %. V porovnaní s májom 2017 klesla o 0,45 percentuálneho bodu. Medziročne sa znížila o 2,55 percentuálneho bodu.

Úrady práce evidovali v júni 62-tisíc voľných pozícií, čo je nové maximum. Viac ako 40 % voľných miest bolo v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Najväčší dopyt je po operátoroch a montéroch strojov a zariadení.

Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia vlani klesla na 18,1 %. V roku 2015 bolo chudobou ohrozených 18,4 % obyvateľov, čo predstavovalo 963-tisíc ľudí.

Grécko sa po trojročnej prestávke vracia na dlhopisové trhy. Ministerstvo financií v Aténach oznámilo, že plánuje investorom ponúknuť novú emisiu päťročných dlhopisov.

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy, ako je osobný automobil, dovolenka či domáce prístroje. Ukázali to údaje konzultačnej spoločnosti IHS Markit. Rast spotrebiteľských cien v Británii sa teraz blíži trom percentám a je najvyššia za takmer štyri roky. Ročný nárast miezd je pritom pod dvoma percentami. T. Moore však poznamenáva, že v júni sa inflačné tlaky zmiernili. Spotrebiteľské ceny stúpli medziročne o 2,6 percenta po tom, čo v máji vyleteli na takmer štvorročné maximum 2,7 percenta.

Najvýhodnejšie termínované vklady aktuálne ponúka J&T Banka, 12-mesačný za 1,0 % p.a., dvojročný za 1,2 % p.a. a štvorročný za 1,4 % p.a.

Najvýnosnejšiu vkladnú knižku dostanete v SLSP, s ročnou výpovednou lehotou za 0,3 % p.a.

Grafy týždňa

V súvislosti s článkom o dôchodkoch a demografickom vývoji na Slovensku som pre Vás pripravil tri zaujímavé grafy:

1. Dopyt po zamestnancoch v cestovnom ruchu, v gastronómii a hotelierstve vysoko prevyšuje ponuku. V IT sektore chýba 10-tisíc pracovníkov, v priemysle 14-tisíc. Obrovský problém však máme aj v gastronomických službách, kde nie je nevyhnutná vysoká kvalifikácia.

(zdroj: Trend.sk)

2. Bojíte sa, že prídu imigranti? Bojte sa, že neprídu! Podľa najnovšej prognózy Eurostatu patrí Slovensko medzi krajiny, ktorých populácia sa zníži do roku 2050 o 10 percent pokiaľ si zachová súčasné parametre pôrodnosti a riadenej imigrácie.

V rokoch 2001 až 2004 zaznamenali slovenské úrady spolu takmer 40 000 žiadostí o azyl a udelili do 100 azylov. Áno, znamená to, že na Slovensko za 4 roky prišlo 40 000 tisíc utečencov a imigrantov. Že si nepamätáte tú hystériu? To asi preto, že vtedy mali politici iné starosti a Facebook neexistoval.

Podľa štatistík Ministerstva vnútra (klikni sem) prišlo v roku 2015 na Slovensko 330 a v roku 2016 presne 146 imigrantov a utečencov, ktorí tu požiadali o azyl. Uvedené čísla nie sú v tisícoch, ide naozaj o tristotridsať a stoštyridsaťšesť ľudí.

Zdielať