Komentár Analytika č.10/2017

Súhrn podstatných  a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Oplatí sa bankopoistenie? , časť 2. 

Naposledy sme si  definovali bankopoistenie ako produkt a naznačili sme debatu o tom, či takýto produkt má z princípu zmysel. Ako som sľúbil, dnes to rozvedieme a prepočítame si situáciu modelového klienta. Povedzme, že si chcete kúpiť byt a financovať ho prostredníctvom úveru na bývanie. Povedzme, že máte 30 rokov, vysokoškolské vzdelanie, ste už 3 roky zamestnaný a Váš príjem je 900 EUR mesačne v čistom. Byt, ktorý chcete kúpiť má hodnotu 65 000 EUR a Vy máte nasporených už 15 000 EUR. Potrebujete si teda požičať ešte 50 000 EUR. Pri vybavovaní úveru sa väčšina potenciálnych klientov zaujíma v prvom rade o výšku úrokovej sadzby, potom o výšku splátky a celkové (teoretické) preplatenie. Tvorcovia produktov bánk to samozrejme vedia, a preto lákajú klientov na výšku (nížku) úrokovej sadzby. Výhodné úrokové sadzby prezentované v marketingových kampaniach sú však častokrát naviazané na iné produkty, ktorých kúpa je podmienkou.

Vráťme sa ale k Vám:

Povedzme, že si chcete poistiť riziko nesplácania svojho úveru a preto máte záujem o uzavretie rizikového poistenia pre prípad Smrti, Dlhodobej PN a Invalidity. Pri príjme 900 EUR mesačne a výške úveru 50 000 EUR sa poistíte napríklad na nasledujúce poistné sumy:

 

Smrť na poistnú sumu                                                                                                5 000  EUR

Smrť a Invalidita s klesajúcou poistnou sumou                                                   50 000 EUR

Pripoistenie PN od 29. dňa                                                                                        6 EUR/ deň

 

Takéto poistenie Vám zabezpečí, že:

  1. v každom momente splácania úveru bude poistná suma vyššia ako zostatok na úvere a súčasne bude táto poistná suma v priebehu času klesať a Vy teda nebude platiť za niečo čo nepotrebujete
  2. budete poistení pre prípad smrti a trvalej invalidite (od 70 percent) – t.j. v prípadoch keď už nebudete môcť pracovať poisťovňa Vám pošle dostatok peňazí, ktorými pokryjete vyplatenie úveru
  3. pri dlhodobej PN dostanete adekvátnu dávku, ktorá vykryje Vašu mesačnú splátku počas doby PN

– pri akejkoľvek poistnej udalosti dostávate plnenie VY, prípadne Vaši pozostalí, nie banka.

Takéto poistenie sa dá v komerčnej poisťovni kúpiť za 23,50 eur/mesačne

Banka bude od Vás ale vyžadovať aj poistenie nehnuteľnosti, kvôli vinkulácii poistného plnenia.

Priemerný byt v hodnote 65 000 EUR s poistnou sumou domácnosti v hodnote 20 000 EUR, spolu so zodpovednosťou za škodu sa dá kvalitne poistiť za cenu 60 eur/ročne.

Poďme teda na ponuky jednej banky:

1.Chcete si zobrať úver a nič iné, nech sa páči: 

úroková sadzba: 1,59 % p.a.

mesačná splátka: 174,73 EUR

Celkové náklady na úver:

poistenie v komerčnej poisťovni:                                       23,5 eur /mesačne

poistenie nehnuteľnosti v komerčnej poisťovni:             5 eur / mesačne (60 eur / 12 mesiacov)

spolu so splátkou úveru:                                                  203,23 EUR / mesačne

2. Ak sa rozhodnete, že poistenie úveru si spravíte v banke a nie v poisťovni – teda záleží Vám viac na tom aby v prípade poistnej udalosti dostala peniaze banka a nie Vy, banka Vás zato odmení na úrokovej sadzbe: 

úroková sadzba: 1,39% p.a.

mesačná splátka: 169,93 EUR

 

Celkové náklady na úver:

poistenie úveru v banke:                                               24,40 eur /mesačne

poistenie nehnuteľnosti v komerčnej poisťovni:       12  eur / mesačne

spolu so splátkou úveru:                                             206, 33 EUR / mesačne

 

Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že akonáhle si zvolíte bankopoistenie a poistenie nehnuteľnosti cez banku, tak Váš celkový mesačný náklad na kúpu bývania môže byť vyšší napriek nižšej úrokovej sadzbe na úvere. V tomto prípade je 1,39% p.a. viac ako 1,59% p.a.

Tieto prepočty sú porovnania ponúk jednej nemenovanej banky v modelovom príklade našeho klienta.

Ďalšia nemenovaná banka dotiahla tento absurdný spôsob zavádzania klienta do UNIkátnej dokonalosti. Táto banka ponúka klientom úver s poistením za výhodný úrok 0,89% p.a.

Podmienka za ktorej Vám tento úrok poskytne je, že si uzatvoríte bankopoistenie. Doba poistenia je len prvých 5 rokoch splácania úveru a jeho cena sa rovná 3%  z výšky úveru. Ak tieto peniaze nemôžete zaplatiť priamo, tak Vám ich započítajú do výšky úveru. To znamená, že Vaše poistenie na prvých 5 rokov, Vám banka premietne do splátky a splácate ho 30 rokov aj s úrokom.

Ako by to v našom prípade vyzeralo:

výška úveru: 51 500 EUR

úroková sadzba: 0,99% p.a.

mesačná splátka: 163,06 EUR

Po uplynutí prvej fixácie (3 rokov) máte zostatok na úvere: 46 946,23 EUR. Úrok 0,89% p.a. Vám však banka garantovala len na tieto prvé 3 roky.

V tomto momente banka môže sadzbu zmeniť a teda aj zvýšiť.

Vy ste ale na začiatku nepotrebovali 51 500 EUR ale len 50 000 EUR. Ak by ste si teda na začiatku zobrali úver na 50 000 EUR v hociktorej inej banke, trebárs aj s úrokom 1,1% a po troch rokoch sa pozreli na svoj zostatok, tak:

výška úveru: 50 000 EUR

úroková sadzba: 1,3 % p.a.

mesačná splátka: 163,13 EUR

zostatok na úvere po 3 rokoch: 45 708,99 EUR

Napriek tomu že ste mali vyšší úrok a takmer rovnakú splátku, banke dĺžite o viac ako 2 000 EUR menej. V tomto prípade je 1,3% menej ako 0,89%.

Ak by sme to rozvinuli až do takej absurdnej situácie, že by sme porovnávali aký vysoký úrok by ste museli mať aby ste mali rovnaký zostatok ako na úvere so sadzbou 0,89% p.a. a poistením, tak:

výška úveru: 50 000 EUR

úroková sadzba: 3,3 % p.a.

zostatok na úvere po 3 rokoch: 46 921,15 EUR

Chceli ste si kúpiť byt za 50 000 EUR, dali Vám úrok 0,89% p.a. ale navýšili Vám úver. Po 3 rokoch dĺžite banke rovnako veľa peňazí ako človek, ktorý si kúpil taký istý byt za 50 000 EUR a platil banke 3 roky úrok 3,3% p.a. Toto tvrdenie berte ale srezervou, pretože taký človek by mal o 50 eur mesačne vyššiu splátku.

Dobre vedieť:

Bankám na Slovensku za prvé tri štvrťroky klesol zisk o viac ako desatinu. Podľa Slovenskej bankovej asociácie sú dôvodom hlavne pretrvávajúce nízke úrokové sadzby a vyšší porovnávací základ z minulého roka, keď banky dosiahli jednorazový výnos z predaja akcií spoločnosti Visa Europe.


Na Slovensku rýchlo stúpa počet pracovníkov zo zahraničia, ide najmä o Srbov a Rumunov. Na konci septembra u nás pracovalo 46-tisíc cudzincov, oproti rovnakému obdobiu minulého roka je to nárast o takmer dve pätiny.


Slovenská ekonomika má v budúcom roku rásť 3,8-% tempom. Vo svojej najnovšej prognóze to odhaduje Európska komisia. Postupne má rast zrýchľovať až na 4 % v roku 2019. Slovensko by tak malo byť lídrom v rámci krajín V4.


Od budúceho roka sa vek odchodu do dôchodku posúva na 62 rokov a 139 dní. Vyplýva to z opatrenia ministerstva práce. Dôchodkový vek sa tak oproti tomuto roku predĺži o 63 dní.


Grécko vychádza z úsporného programu a dá 1,4 miliardy eur na sociálne dávky. Po sérii niekoľkomiliardových bailoutov od roku 2010 sa na budúci rok očakáva rast gréckej ekonomiky na úrovni 2,4 percenta.


Ekonomika EÚ aj eurozóny v 3. štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,6 %. Tempo rastu sa tak mierne spomalilo z 0,7 %. Pokles podporuje rozhodnutie ECB začať postupne obmedzovať program nákupu dlhopisov.


 

Graf týždňa č. 1 a 2 :

 

Bitcoin je jedna z prvých kryptomien a fenomén posledného roku. Ak ste mali to šťastie a boli ste pri jeho zrode, dnes z Vás je milionár. Prvá cena, ktorá sa dá dohľadať je z 19.7.2010. Vtedy ste si mohli jeden bitcoin zohnať za 6 centov. Prudký nárast hodnoty prišiel v období októbra až novembra 2013. Ak ste si bitcoin kúpili koncom septembra 2013 za približne 120 dolárov, tak o dva mesiace ste predávali za 945 dolárov. Naopak, ľudí, ktorí nakupovali v decembri čakalo sklamanie pretože najbližšie dva roky hodnota kryptomeny postupne padala až k 230 dolárom. Naspäť k 950 dolárom sa bitcoin priblížil až koncom roku 2016. Investori, čo svoje nakúpené bitcoiny z konca roku 2013 minulú zimu predali s pocitom „že sa konečne dostali zo straty“, zažívajú veľmi smutnú jeseň. Aktuálna hodnota bitcoinu je 6 964 dolárov a v roku 2017, 10 krát znásobil svoju hodnotu.

 

 

Máte radi volatilitu a dlhé vzrušujúce jesenné večery? S bitcoinom sa nenudíte.

Graf týždňa č. 3:

Prisťahovalci poslali vlani mimo EÚ 30,3 miliardy eur.

Miliardy sa presunuli aj v rámci Únie. Najviac, 9,4 miliardy eur odišlo minulý rok z Francúzska. Naopak, Poľsko a Portugalsko prijali 2,8 miliardy eur. Ďalšími čistými príjemcami v rámci EÚ boli Rumunsko (2,2 miliardy eur) a Bulharsko (860 miliónov eur). Príjemcom je aj Slovensko so 166 miliónmi eur, ktoré domov poslali slovenskí občania pracujúci v zahraničí. Bolo to o jednu miliardu menej ako v roku 2015. V rámci EÚ došlo k presunu 14,2 miliardy eur. Nepriaznivé saldo má Nemecko, 4,2 miliardy eur odišlo do zahraničia, do krajiny však nemeckí prisťahovalci poslali len štyri milióny eur. Z Británie odišlo 4,6 miliardy eur.

Úvaha týždňa:

 „My nevieme, kedy a odkiaľ tá kríza príde. Ale vieme s betónovou istotou, že príde. Jediné, čo sa dá robiť, je pripravovať na ňu ekonomiku v čase sily, v čase dobrej nálady. Veľa sa hovorí o tom, že ekonomika trpí depresiou, ale to je zlá diagnóza. Ekonomika netrpí depresiami, ale maniodepresiami. A my, ak chceme ekonomiku vyťahovať z depresií, tak ju najprv musíme vyťahovať z mánie….“

„…je to akoby za doktorom prišiel alkoholik a začal nadávať na rannú opicu. Jemu by sa totiž ako najväčší problém alkoholizmu videla práve nevoľnosť. Lenže najväčší problém nie je sobotňajšie ráno, ale samotný piatok večer. Jediný spôsob, ako stabilizovať ekonomiku, je brať jej energiu z dobrých časov a využívať ju vtedy, keď je zle…“

 „…kým sa nám darí, mali by sme prebytky používať na umorovanie dlhu. Ekonomika môže rásť buď desiatkami percent s vyrovnaným rozpočtom alebo piatimi percentami s prebytkovým rozpočtom a zvyšok pôjde na umorovanie dlhu. Pretože my nemáme veľa času, my nevieme, či kríza príde o týždeň, o päť rokov, desať rokov. Aj keby prišla o dvadsať rokov, tak nemáme dosť času, ten dlh sa spláca hrozne zle…“
Tomáš Sedláček, český ekonóm a profesor na Karlovej univerzite, hlavný makroekonomický stratég ČSOB, výňatok z rozhovorov o ekonomike a viere (zdroj: SME.SK)

Župný výrok týždňa č.1 (o istej výhre)

 “Ako pán Boh rozhodne, tak to dopadne,”

Marian Kotleba, predseda VÚC, 3.11.2017

 Župný výrok týždňa č.2 (o zmenených parametroch)

             „Rozhodli média a Soroš“

Marian Kotleba, bývalý predseda VÚC, 5.11.2017 (parafráza výroku o spiknutí médií a kandidátov hodnotovo blízkych americkému miliardárovi. )

 

Zdielať