Tridsaťpäť. Toľko stretov so zverou sa udeje každý jeden deň na našich cestách. Hoci tento počet rastie za posledných 10 rokov len pozvoľna, omnoho rapídnejší je nárast škôd, ktoré pri stretoch vznikajú. V tomto období vzrástli škody na divej zveri zhruba šesťnásobne na vyše 6 miliónov eur. Rastú škody aj na strane motoristov, keďže autá sú stále zložitejšie a ich opravy sú každý rok drahšie. Napríklad Allianz-Slovenská poisťovňa hlásila za rok 2018 poistné plnenia na úrovni vyše 5,4 milióna eur, čo označovala za rekord. Vlani bol tento rekord prekonaný, keď poistné plnenia presiahli 6,5 milióna eur.
Čo sa to deje na cestách? Popri náraste dopravy a faktu, že sa vodiči často nevenujú plne riadeniu vozidiel, je to aj nárast počtov divej zveri. Popri cestách je dnes omnoho častejšie vídať veľké stáda vysokej zveri. Či už hovoríme o cestách v blízkosti lesa alebo o diaľniciach. Podľa Národného lesníckeho centra vysokým stavom zveri napomáha aj poľnohospodársky ráz našej krajiny. Vďaka nemu má zver dostatok potravy a niektoré druhy zveri rodia mláďatá aj dvakrát v roku. Napríklad diviaky alebo muflóny. A nezabúdajme ani na to, že sú mierne zimy.
Pre motoristov je najlepšie sa zrážke so zverou vyhnúť. Pozor si treba dávať najmä v blízkosti lesov a polí, v blízkosti riek a na úsekoch s hustým porastom pri krajnici. Pri súčasnom stave zveri môže dôjsť k zrážke kedykoľvek počas dňa aj počas roka, no štatisticky dochádza k stretom najčastejšie po zotmení alebo krátko pred úsvitom.
Pri spozorovaní zveri na ceste na poslednú chvíľu je za každých okolností dôležité nespanikáriť. Prudký vyhýbací manéver môže skončiť nepeknou nehodou s autom idúcim v protismere alebo vedľa cesty. Vozidlo môže skončiť na streche, v strome alebo v horšom prípade v rieke alebo jazere. Preto je omnoho bezpečnejšie snažiť sa čo najviac spomaliť. Vyhýbací manéver je totiž vždy bezpečnejší v nižšej rýchlosti. Zároveň, ak by aj došlo k zrážke, bude pri nižšej rýchlosti menej nebezpečná. Mýtus o tom, že pri vysokej zveri je lepšie pridať plyn a telo jeleňa alebo soba preletí ponad vozidlo, bol už mnohokrát vyvrátený. Práve naopak, nemecký klub ADAC pri svojich testoch zistil, že pre posádku je najbezpečnejší priamy náraz. Vtedy sa energia nárazu rovnomerne rozloží medzi deformačné zóny a minimalizujú sa zranenia posádky.
Čo robiť po zrážke so zverou
Ak sa motoristovi napriek všetkému nepodarí vyhnúť sa zrážke so zverou, treba si zachovať chladnú hlavu. V prvom rade treba skontrolovať stav a zdravie posádky a zároveň zapnúť výstražné svetlá, aby aj ostatní vodiči vedeli o prekážke na ceste. Druhým krokom je informovanie polície na čísle 158. Operátori dokážu zabezpečiť aj privolanie záchranky a najmä poľovníkov z daného revíru. Nemusíte sa obávať, v prípade stretu so zverou sa spravidla vinník nehody neurčuje.
Ďalším krokom je umiestnenie výstražného trojuholníka a signalizovanie ostatným vodičom, že na ceste je prekážka. Odporúčame tiež urobiť si fotodokumentáciu pre poisťovňu. Škodu môžete nahlásiť aj neskôr, keď už bude celá situácia ohľadom zrážky vyriešená.
Pri zrážke so zverou je dôležité nezabúdať na to, že zrazené zviera si nemôžete len tak zobrať, išlo by o trestný čin pytliactva. Neodporúča sa ani dotýkať sa zrazeného zvieraťa, nakoľko môže byť napríklad choré. Manipulovať s ním smú len poľovníci.
Nie len havarijné poistenie
V prípade stretu so zverou sú škody na vozidle kryté spravidla havarijným poistením. Niektoré poisťovne však pridávajú krytie nezavinených škôd alebo priamo škôd pri strete so zverou aj k povinnému zmluvnému poisteniu. Buď ide o krytie formou verejného prísľubu v cene poistenia, alebo formou pripoistenia. To sa oplatí najmä pri starších vozidlách, pri ktorých sa už neoplatí plné havarijné poistenie. Takéto pripoistenie však nie je súčasťou najlacnejších ponúk PZP, preto je dôležité dobre si preštudovať všetky ponuky poisťovní alebo sa poradiť s odborníkom. Ďalšou možnosťou je aj čiastočné havarijné poistenie, ktoré kryje nezavinené škody na vozidle. Spravidla je cenovo výhodnejšie, no nekryje všetky riziká, napríklad krádež.