Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.
Kažimír chce regulovať provízie už v roku 2018.
Ministerstvo financií chce zásadne zmeniť odmeňovanie finančných sprostredkovateľov, cez ktorých si ľudia
kupujú poistky alebo žiadajú o úvery. Ak návrh aj presadí, zarobia potom menej, lebo odmena bude mať strop, no najmä sa rozloží do siedmich rokov. Druhá podstatná zmena sa týka poplatkov pri poistkách. Klient nemá zaplatiť všetky náklady súvisiace s uzavretím poistky hneď v prvých rokoch po uzavretí zmluvy, ale náklady sa majú rozdeliť do siedmich rokov.
Zmena vyplácania provízií visí vo vzduchu už niekoľko rokov. Posledný návrh ministra financií však nevyzerá ako regulácia, ale likvidácia finančných sprostredkovateľov. Podľa tohto návrhu totiž sprostredkovatelia budú dostávať zhruba o tretinu nižšie provízie a rozložené v čase siedmich rokov. A to bude platiť aj pri úveroch na dobu kratšiu ako 7 rokov. Novela by mala začať platiť od roku 2018 a v takomto prípade máme naozaj málo času na odbornú diskusiu, o ktorú má vraj ministerstvo financií záujem.
Čo ministerstvo chce dosiahnuť?
– ministerstvo verí, že sa vďaka zmene zvýši kvalita sprostredkovateľov, a budú sa svojej práci venovať dlhšie
– predpokladajú, že bude menej takých prípadov, keď klient prechádza z jednej banky do druhej len preto, že ho nahovoril poradca, ktorý za to získa províziu. Takisto chcú dosiahnuť, aby sa ľudia nenechali prepoisťovať krátko potom, ako uzavrú poistnú zmluvu
Aké sú riziká?
– ak by mala novela platiť od začiatku roku 2018, tak sprostredkovatelia a menšie spoločnosti majú veľmi málo času na prípravu a pre mnohých to reálne môže znamenať existenčné problémy
– profesia finančného sprostredkovateľa sa môže stať neatraktívnou, a po čase tak nebude dostatok odborníkov, čím opäť môže vzniknúť priestor pre nekvalitu a špekulácie
– Regulácia môže pomôcť veľkým bankám a poisťovniam. Tie menšie budú môcť mať akékoľvek kvalitné produkty, ale budú mať značné obmedzené možnosti, aby so o tom ich potenciálni klienti dozvedeli.
– Výsledkom môže byť, že malé poisťovne neudržia dostatočné veľkú sieť vlastných zamestnancov a môžu z trhu odísť. Klientom nebude mať kto poradiť a vysvetliť im rozdiely v produktoch a sprostredkovateľský trh sa stane marginálnym. Kvalita produktov tým môže klesnúť a s tým aj nárok na finančné vzdelávanie verejnosti
V čom regulácia môže pomôcť?
– je veľmi dobré že minister a jeho ľudia, uvažujú nad ochranou spotrebiteľa pred nekalými praktikami
– ak sa zavedie rozumná miera finančného ručenia a vyplácania provízie pri poistných zmluvách, môže to zabrániť poisťovacej turistike.
– časté prepoisťovanie je pre klienta nevýhodné pri sporiacich typoch poistenia ako sú napr. kapitálové a investičné poistenie. Takisto v niektorých typoch poistení (život, choroby) musí klient znova prejsť čakacou lehotou, kým má nárok na plnenie v prípade niektorých chorôb (poisťovne tým predchádzajú tomu, aby sa poisťovali chorí klienti).
– Majetkové poistenia ako napr. PZP sa spravidla uzatvárajú na dobu neurčitú, ale klient ich má tendenciu zrušiť alebo zmeniť skôr ako po siedmych rokoch, či už kvôli predaju auta alebo akceptovaniu výhodnejšej ponuky vo výročí zmluvy. Ak takýto klient vo výročí zmení poisťovňu, nevzniká mu žiadna strata. Preto by bolo dobré uvažovať napr. nad rozdelením ručenia finančných sprostredkovateľov podľa typov produktov.
– klienti dnes vďaka „Beblavého novele“ môžu veľmi ľahko zmeniť banku a to nielen vďaka zníženiu pokuty za predčasné splatenie, ale najmä vďaka zákonom určenej povinnosti banky umožniť klientovi splatenie úveru bez poplatku vo výročí fixácie. Práve vo výročí fixácie sa klient rozhoduje, či prijme ponuku svojej banky na ďalšie obdobie alebo si vyjedná lepšiu úrokovú sadzbu v inej banke. V takomto prípade je „turistika“ pre klient výhodná. Motiváciou finančného sprostredkovateľa je hľadať pre klienta najlacnejšie riešenia, zavedením ručenia provízie, ktoré by presahovalo štandardné doby fixácie (dnes sprostredkovatelia ručia za provízie v bankách až 3 roky) by mohlo mať opačný efekt – niektorí sprostredkovatelia by neboli nútení poskytnúť klientovi dostatočný servis, s ktorým súvisí vybojovanie najvýhodnejšej úrokovej sadzby na trhu po uplynutí fixácie.
Na druhej strane žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí. Je takmer isté, že regulácia príde a netreba si pred tým zakrývať oči. Preto najmä tí finanční sprostredkovatelia, ktorí chcú fungovať aj po zavedení regulácie, musia veľmi vážne začať myslieť na kvalitu a šírku portfólia. Zamerať sa aj na investície a majetkové poistenie. Aktuálny návrh ministerstva je tvrdý, a je dobré, že úradníci si uvedomujú citlivosť témy a dávajú priestor komunikácii so sprostredkovateľmi. Avšak ani AFISP to pri vyjednávaní nebude mať ľahké aby konečnú dohodu naklonil na svoju stranu. Čelní predstavitelia jednej z veľkých bánk sa už vyjadrili, že návrh v aktuálnej podobe nepodporia.
Preto verme, že aj na ministerstve sa nájdu ľudia, ktorím nie je ľahostajné fungovanie viac ako 30 000 tisíc rodín na Slovensku a nepodľahnú tlakom zahraničných korporácií.
Cena ropy padla, motoristi môžu ušetriť.
Ropa sa na svetových trhoch strmhlav prepadla. Hlavným dôvodom je rast zásob v USA, celková ropná produkcia tam stúpla o 21-tisíc barelov denne. V Spojených štátoch sa viac ropy ťaží i napriek obmedzeniu ťažby ropy koncom minulého roka. Vlani v novembri sa na tom dohodli krajiny OPEC a ďalší ťažiari. Znamenalo to nárast cien ropy na svetových trhoch, ako aj cien benzínu na pumpách.
Cena ropy sa vtedy vyšplhala až k 60 dolárom za barel, pričom cena benzínu sa na začiatku tohto roka prehupla cez 1,30 eura za liter. Znamenalo to najdrahšie tankovanie na pumpách od augusta 2015.
Nižšie ceny benzínu pritom nemajú byť krátkodobou záležitosťou. Cena ropy na svetových trhoch sa bude podľa niektorých analytikov stabilnejšie držať pod cenou 55 dolárov za barel. Atakovanie minuloročného minima (25 dolárov) sa však neočakáva. Dohoda o obmedzení ťažby ropy podľa dohody krajín OPEC a Ruska má trvať do konca júna tohto roka. Čo však nastane od júla, je zatiaľ otázne, hoci Rusko i Saudská Arábia sú za pokračovanie obmedzení ťažby ropy.
O všetkom sa však bude rozhodovať už v máji. Na zasadnutí kartelu OPEC sa majú krajiny dohodnúť, či v obmedzení ťažby ropy budú alebo nebudú pokračovať.
Najmä Saudská Arábia dodržuje dohodu. Ťažbu ropy už obmedzila viac, ako mala. Na druhej strane ostatné krajiny mierne za dohodou zaostávajú.
Na májovom zasadnutí OPEC-u môžu byť Saudi veľmi kritickí a môžu vyžadovať, aby svoje záväzky stopercentne plnili aj ostatní členovia. V takomto prípade by sa cena ropy mohla pohybovať medzi 40 až 60 dolármi za barel. Analytici sa však nezhodli, či dohoda v máji padne, alebo nie.
Cena benzínu pre pokles cien ropy na svetových trhoch začala klesať. Za posledné dva týždne padla takmer o 2,5 centa na liter. Kým ešte v polovici februára bola jeho priemerná cena na úrovni 1,33 eura za liter, minulý týždeň už stál na pumpách benzín 1,30 eura. A očakáva sa ďalší pokles. Na pumpách by sa tak mohla takmer po troch mesiacoch cena opäť dostať pod hranicu 1,30 eura za liter. Približne na úroveň 1,28 eura za liter.
Dobre vedieť
HDP Slovenska sa tento rok zvýši o 3,3 %, teda rovnako ako vlani. Budúci rok by mal hospodársky rast zrýchliť na 3,7 %, predpovedá MMF.
Inflácia na Slovensku je najvyššia od leta 2013, vo februári zrýchlila tempo na 1,2 percenta z januárových 0,7 percenta.
Od 1. mája stúpne rodičovský príspevok. Zvýši sa zo súčasnej úrovne 203,20 eura na 213,20 eura. Novelu dnes definitívne schválil parlament.
Podmienky vyplácania dôchodkov z 2. piliera prostredníctvom programového výberu sa upravia. Po novom sa zníži hranica, od ktorej sa ľudia budú môcť rozhodovať o použití svojich nasporených peňazí v druhom pilieri.
V bankách na Slovensku pribudlo za rok viac ako 900 pracovníkov: koncom roka 2015 v nich robilo menej ako 20 000 ľudí, ale v decembri 2016 ich už bolo viac ako 20 800. Počet zamestnancov stúpol v komerčných bankách, pobočkách zahraničných bánk aj v NBS.
Inflácia v eurozóne dosiahla štvorročné maximum 2 %, prispeli k tomu hlavne ceny energií. Pred rokom bola eurozóna v deflácii -0,2 percenta.
Americká centrálna banka Fed podľa očakávania zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do rozpätia 0,75 – 1,00 percenta. K druhému sprísneniu menovej politiky za tri mesiace ju prinútil rast inflácie a pokračujúce zvyšovanie zamestnanosti.
Zamestnanosť v krajinách EÚ na konci minulého roka dosiahla nový rekord (233 miliónov obyvateľov), zatiaľ čo v eurozóne bola najvyššia od finančnej krízy (154 miliónov).
Výrok týždňa:
„S Mariánom Kočnerom nie sme známi, poznáme sa 30 rokov. Kúpil som od neho nejaké firmy“
- All Rights Reserved