Klimatické zmeny výrazne ovplyvnia ekonomiku aj investície

Najznámejšia švédska študentka a ekologická aktivistka Greta Thunbergová často vo svojich prejavoch kritizuje snahy politikov a ekonómov, že v záujme neustáleho ekonomického rastu pokojne obetujú životné prostredie a aj celú planétu. Spolu s ostatnými aktivistami stavia ľudí do pozície, že si musia vybrať medzi ekonomikou a samotnou planétou Zem. Ekonomika a život ľudí však stále je aj bude závislý na zdrojoch, ktoré nám planéta poskytuje. Vzduch, voda, jedlo či suroviny, z ktorých vyrábame oblečenie, technológie alebo naše domovy. Ekonomika teda neexistuje v nejakom vzduchoprázdne a bez fungujúcej prírody.

Klimatická zmena a nálady obyvateľov vyspelého sveta už dnes ovplyvňujú ekonomiku krajín a tým aj investície bežných sporiteľov – investorov. Napríklad boj proti autám so spaľovacími motormi vytvára veľký tlak na hodnotu Volkswagenu či Fordu a naopak predstavenie elektricky poháňaných modelov im pomáha udržať hodnotu akcií. Naopak, firmy zaoberajúce sa ekológiou a prechodom na udržateľnú výrobu naberajú na hodnote alebo majú potenciál zhodnotiť investície aj niekoľkonásobne. Firmy zamerané na spotrebu či rýchlu módu však môžu na ekologických aktivistov doplatiť.

Nejde o novinku

Eko-investovanie nie je len otázkou posledných mesiacov, niektoré investičné spoločnosti už pred niekoľkými rokmi vytvorili fondy zamerané na eko-technológie, klimatickú zmenu či spracovanie odpadu. Nové takéto fondy vznikajú aj v súčasnosti. Tematické fondy tohto typu môžu mať potenciál zhodnotiť v najbližších rokoch peniaze investorov aj lepšie, ako široký fond naviazaný napríklad na S&P 500. Ekológia, starostlivosť o životné prostredie a udržateľná ekonomika sú témy, ktoré budú rezonovať v spoločnosti dlhodobo a teda ak by aj prišla eko-bublina, po jej spľasnutí tieto myšlienky nezaniknú.

Podobne ako v prípade dot.com bubliny na začiatku milénia. Napríklad index S&P 500 sa po jej prasknutí prepadol o 40 %. Ten prepad však neznamenal, že ekonomika zanevrela na IT technológie či internet a neskôr sociálne siete. Práve naopak. Tieto technológie sú ešte viac previazané s našimi životmi. Podobne aj realitná bublina z roku 2008, ktorá opäť znamenala pokles o vyše 45 % nespôsobila, že si dnes ľudia nepožičiavajú na svoje bývanie. Výhodou bubliny však je, že po jej prasknutí sú ľudia a investori opatrnejší a ich očakávania reálnejšie.

Porovnanie vývoja: “Eko-fondy” (svetlomodrá, svetlo- a tmavooranžová) a indexový fond naviazaný na S&P500 (tmavomodrá)

Eko-bublina na obzore?

Môžeme teda očakávať, že namiesto kryptomien bude ďalšia bublina spôsobená ekológiou? Volanie po znižovaní spotreby a boj proti neekologickým produktom tomu napomáha. Na druhej strane sú tu návyky spotrebiteľov, ktoré sa ťažko zmenia skokovo. Ak bol niekto zvyknutý na naftové auto za 15.000 €, ani ekológia ho tak ľahko nepresvedčí na elektroauto s obmedzeným dojazdom za dvojnásobok. On často tie peniaze na to e-auto totiž nemá. Alebo napríklad aj jednorazové plastové výrobky. Tie síce majú ekologickejšie alternatívy, ale sú drahšie. A väčšina obyvateľov tejto planéty je skôr chudobná ako bohatá. To všetko skôr napovedá, že eko-bublina sa zrejme nestihne nafúknuť na prasknutie a predbehne ju iná.

Ekologicky zamerané podielové fondy však môžu časom ísť do zabudnutia. Ak sa totiž zmení celá ekonomika na ekologickú a udržateľnú, tieto fondy stratia opodstatnenie. Nevyužiť ich by však bola škoda.

Ivan Kahanec, analytik spoločnosti Brokeria
Ivan Kahanec, analytik spoločnosti Brokeria