Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec. V roku 2016 sa stalo množstvo udalostí, o ktorých by malo zmysel písať a diskutovať o nich. Slovensku sa ekonomicky darí, schodok verejných financií klesá, priemerná mzda rastie a inflácia je stále nízka.
Súhrn roku 2016
V roku 2016 sa stalo množstvo udalostí, o ktorých by malo zmysel písať a diskutovať o nich. Slovensku sa ekonomicky darí, schodok verejných financií klesá, priemerná mzda rastie a inflácia je stále nízka. Zamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordné čísla, firmy sa predháňajú o to, aby získali kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je na trhu nedostatok. A to všetko v predvečer príchodu štvrtej veľkej automobilky. Krajina sa prebudila do prekvapivého povolebného rána, slovenskí hokejisti sa opäť nestali majstrami sveta, zato Peter Sagan opäť áno.
Teroristi útočili v Bruseli, Nice, Berlíne a v šírení nenávisti im úspešne sekundovali miestni populisti. Rakúšania si dvakrát zvolili prezidenta (toho istého), Američanom na to stačil jeden pokus, vyhral Trump. V Riu, kde sa konali olympijské hry už po týždni neboli peniaze na čistenie bazénov, ale viac si budeme pamätať historické atletické zlato. Nobelovu cenu za literatúru získal Bob Dylan (áno, za literatúru) a po stáročiach vlády zomrel Fidel Castro. Za udalosť roka vo svete vyberáme niečo, čo má potenciál zmeniť vnímanie priestoru, do ktorého patríme a priamo ovplyvniť aj naše fungovanie. Zároveň je to udalosť, ktorá svojou zápletkou, priebehom, pointou, zákulisnými ťahmi aj možnými dopadmi ponúka najzaujímavejší materiál pre budúce skúmanie.
Brexit
Briti si v referende z 23.6.2016 odhlasovali odchod z Európskej únie. V celonárodnom hlasovaní sa za odchod vyslovilo 17,4 milióna ľudí. Za zotrvanie v únii hlasovalo 16,1 milióna ľudí. Odchod chceli podľa prieskumov prevažne starší ľudia a obyvatelia menších miest a dedín. Prepočítané na percentá: za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí.
Najväčšou udalosťou roka 2016 bolo hlasovanie o zotrvaní V.Británie v EÚ. Vzťah Britov k Európskej únii bol špecifický od jej vzniku. Do spoločenstva vstúpili spolu s Dánskom a Írskom v roku 1973, ale už v roku 1975 sa konalo prvé referendum o vystúpení. To dopadlo jednoznačne v prospech zotrvania (67 vs. 33). Keď na začiatku roka 2013 David Cameron sľúbil referendum, asi netušil, že to bude jeho politický koniec. Konzervatívna strana sa začala deliť na pro a protieurópske krídlo a v krajine rástla popularita UKIP-u, strany, ktorá mala jediný cieľ – odchod z EÚ. Cameron sľúbil, že ak vyhrá voľby v roku 2015, vyhlási referendum o zotrvaní. Tým zjednotil svoju stranu aj voličský elektorát a voľby naozaj vyhral, dokonca tak drvivo, že mohol zostavovať jednofarebnú konzervatívnu vládu.
Referendum sa teda konalo a predchádzala mu na britské pomery veľmi ostrá kampaň, najmä zo strany odporcov zotrvania, ktorí šírili overiteľné lži a mýty. Samotní organizátori kampane za odchod boli výsledkami prekvapení. Hlavný veliteľ Brexitu Nigel Farage odstúpil z vedenia svojej strany niekoľko dní po rozhodnutí. Borisa Johnsona, ktorý sa už cítil ako nový premiér, v primárkach spolustraníci elegantne upratali na post ministra zahraničných vecí a novou britskou premiérkou sa stala rétoricky umiernenejšia Therese May. Slogany kampaní sa s prekvapivou realitou zmenili na nepoznanie, Briti zisťujú, že nebudú mať viac pracovných miest, utečenci a ekonomickí imigranti sa nevrátia domov. Naopak prvá reakcia škótskej premiérky po vyhlásení výsledkov je, že Škótsko môže znovu hlasovať o samostatnosti od Británie, pretože Škóti sa jednoznačne vyslovili za „remain“. Za remain hlasovalo takisto Severné Írsko a tieto dve krajiny môžu nakoniec spraviť z Veľkej Británie zase Anglicko. Veľké finančné inštitúcie sídliace v Londýnskom City už pripravujú plány presunu svojich sídiel na kontinent, britská libra stratila oproti predreferendovým hodnotám 15 percent a za jeden deň od Brexitu krajina prišla práve kvôli slabej libre o viac peňazí ako zaplatila do rozpočtu EÚ za celé svoje pôsobenie v únii. Výsledky posledného prieskumu z konca roku 2016 na vzorke 10 000 respondentov ukázalo, že až 6 percent tých, čo hlasovali za odchod by dnes zmenili svoju voľbu. Tak ako pred referendom tak aj dnes je jasné, že ak si Briti chcú naďalej zachovať prístup na spoločný európsky trh, budú musieť prispievať do rozpočtu a súhlasiť so smernicami EÚ, s jednou výnimkou – nebudú sa zúčastňovať rokovaní a nebudú môcť tieto smernice ovplyvňovať. Rokovania o Brexite sa pravdepodobne začnú v roku 2017, podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy budú mať dva roky na vyjednanie dohody.
Slovensko v roku 2016
Hypotekárne úvery
Trh s bývaním zažil ďalší skvelý rok. Úrokové sadzby dosiahli a ustálili sa na historickom dne. K veľkému zlacneniu nákladov na existujúcich úveroch prispel aj tzv. „Beblavého zákon“, ktorý znížil poplatok za predčasné splatenie úveru a zjednodušil refinancovanie úverov na bývanie. Táto zmena sa okamžite prejavila v priemerných úrokových sadzbách novoposkytnutých úverov, keď priemerná sadzba klesla z januárových 2,36 perc. na májových 1,68 perc., čo je absolútne historické minimum. V druhej polovici roka sa úrokové sadzby držali v pásme okolo 1,8 percenta. V poslednom kvartáli začali niektoré banky opatrne dvíhať sadzby na dlhších fixáciách (SLSP, UniCredit) a niektoré zjednodušili 100-percentné financovanie, ale s výraznou prirážkou k výške úrokovej miery (ČSOB). Zásadná zmena prichádza opäť v marci tohto roku, kedy sa má začať postupné obmedzenie poskytovania úverov s vyšším ako 80-percentným financovaním a zvyšovať sa postupne budú aj nároky na príjmy klienta pri posudzovaní bonity. Napriek drobným úpravám v ponukách bánk výrazný nárast úrokových sadzieb v prvom polroku 2017 neočakávame.
Termínované vklady
Čoraz menej atraktívnym produktom sa v roku 2016 stali termínované vklady, v súčinnosti s centrálnou úrokovou sadzbou pokračovali najmä dlhšie termíny (viac ako 1 rok) v miernom poklese. Kým na začiatku roku ste si mohli ročný termínovaný vklad dojednať za 1,6 percenta, dnes bude Váš výnos polovičný. Cieľom politiky nízkych úrokových sadzieb je práve zneatraktívnenie vkladov a sporiacich produktov. Spotrebitelia tak majú tendenciu viac spotrebovávať a menej odkladať, čoho výsledkom býva naštartovanie ekonomiky a inflácie. V duchu tejto politiky veríme, že ani úrokové sadzby na termínovaných vkladoch v prvom polroku 2017 nezaznamenajú dramatický rast, najmä tie s viazanosťou jeden a viac rokov.
Druhý pilier
(zdroj: SME.sk)
V roku 2016 sa darilo fondom v druhom dôchodkovom pilieri. Ak si klienti sporili v indexových alebo akciových fondoch mohli svoje dôchodkové konto zvýšiť o takmer 15 percent. Horšia správa je, že väčšina sporiteľov – až 83 percent odvádza svoje príspevky do dlhopisových fondov, ktoré zarábajú dlhodobo najmenej. Každému sporiteľovi môžeme veľmi dôrazne odporučiť, aby si skontroloval svoju alokáciu finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch. Ide o budúcnosť, ktorá môže a nemusí byť svetlá.
Vďaka EÚ sme bohatší o 2 800 eur na hlavu
Naša krajina v druhej polovici roku 2016 prvýkrát predsedala Európskej únii. Už dvanásť rokov sme jej členom a v inštitúte finančnej politiky (IFP) pre porovnanie vytvorili alternatívnu ekonomiku Slovenska, ktorá nikdy nevstúpila do EÚ ani do eurozóny. Alternatívna ekonomika SR by sa tak vyvíjala aj po roku 2004 ako vážený priemer krajín mimo EÚ, ktoré najlepšie kopírovali vývoj skutočnej ekonomiky SR do roku 2003. Výsledkom integrácie Slovenska s ostatnými krajinami Európy sú o 20 % vyššie príjmy na obyvateľa. (zdroj: IFP)
Dobre vedieť o roku 2017
Od 1. mája 2017 sa zvýši rodičovský príspevok na 213,20 eur.
Minimálna mesačná mzda sa od januára 2017 zvýši zo sumy 405 eur na 435 eur.
Od 1.januára 2017 sa sadzba povinných príspevkov do 2.piliera zvyšuje zo 4 % z vymeriavacieho základu na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sa bude zároveň každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu. Zároveň ďalej platí, že v roku 2017 si môže sporiteľ uplatniť v daňovom priznaní sumu na dobrovoľné príspevky v II. pilieri. V daňovom priznaní si bude môcť sporiteľ znížiť základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odviedol od 1. januára do 31. decembra 2016. Najviac si môže uplatniť ročne dve percentá z čiastkového základu dane (nie z hrubého príjmu).
62 rokov a 76 dní – od 1. januára 2017 dochádza k zmene odchodu do starobného dôchodku. Týka sa poistencov narodených po 31. decembri 1954.
VÝROK ROKU:
Moderátorka stanice ITV: „Môžete garantovať, že tých 350 miliónov libier, čo týždenne posielame do Únie, nebudeme posielať do Únie, ale do zdravotníctva?“
Nigel Farage: „Nemôžem, nikdy som to ani nesľúbil.“
Moderátorka: „Sľúbili ste to a bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia hlasovali tak, ako hlasovali.“
Nigel Farage: „Urobili chybu.“
- All Rights Reserved 