Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec
Tvrdšie hypotéky začnú platiť od marca
Národná banka chystá zmeny, ktorými chce upokojiť situáciu na hypotekárnom a tiež realitnom trhu. Pôvodný termín platnosti novej regulácie mal byť Január budúceho roku, banky si však vypýtali viac času. Zmeny by teda mali nastať od Marca. Od tohto termínu sa obmedzí počet úverov na bývanie, ktoré pokrývajú viac ako 80 percent ceny nehnuteľnosti. Vychádzame z trhovej praxe a jediné, čo urobíme, je, že stanovíme nejakú hornú hranicu,“ hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS. V praxi to bude znamenať, že hypotéky s LTV vyšším ako 80 percent budú môcť tvoriť maximálne polovicu všetkých poskytnutých úverov. Ďalšou zmenou je presné stanovenie minimálnej sumy, ktorá musí človeku zostať po zaplatení splátky. Cieľom je, aby to bola celá výška životného minima 198,09 eura a ešte 20 percent zo zvyšku výplaty. Na spomínanú 20-percentnú rezervu sa však bude nabiehať postupne. Ako uvádza Národná banka, od marca sa bude vyžadovať rezerva päť percent, od júla desať percent, od januára 2018 už 15 percent a finálna 20-percentná rezerva začne platiť od júla 2018.
Zmeny o ktorých sa v zákulisí aj priamo na hlavnej scéne rozpráva už od polovice roka sa pomaly stanú realitou. Národná banka celkom logicky zavádza reguláciu, ktorou chce zamedziť bubline na realitnom trhu. S obrovským poklesom úrokových sadzieb aký sme tu zažili v posledných rokoch sa čoraz väčšia masa ľudí dostáva k nehnuteľnostiam, ktoré by si predtým nemohli dovoliť. S možnosťou financovania úverov do 90 a viac percent a dlhodobou splatnosťou hypoték nie je pre bežného klienta podstatné ak cena nehnuteľnosti stúpne o pár tisíc eur pretože na jeho splátke to urobí minimálny rozdiel. V posledných dvoch rokoch preto zažívame kontinuálny nárast cien bytov a to už takmer na predkrízovu úroveň. Regulácia je na mieste, skôr či neskôr by aj s jemným nárastom úrokových sadzieb mohla nastať situácia, že veľké množstvo klientov, by si nemohlo dovoliť splácať svoje 100 percentné hypotéky. Tí by museli v lepšom prípade svoje nehnuteľnosti predávať pod cenu, čím by sa ale aj tak svojich záväzkov nemohli zbaviť a na trhu by mohla prísť situácia opačná – ceny by klesali, banky by začali odpisovať úvery a ich nároky by dražbou nikdy neboli uspokojené. V tomto momente však stále platí, že všetci Slováci, ktorí ešte nevyužili obdobie nízkych úrokových sadzieb na úveroch s vysokým LTV majú na to posledné tri mesiace. Dá sa očakávať, že niektoré banky sa nadýchnu k ofenzíve čoho dôkazom je ratingové uvoľnenie v ČSOB, kde už aj klienti s ratingom C a D môžu ľahko získať 100 percentné financovanie v akejkoľvek lokalite.
Prieskumy sa nemýlili, ale Trump vyhral. Čo ďalej?
Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA. V súboji o Biely dom získal 306 voliteľov, na víťazstvo bolo potrebných minimálne 270 z 538 voliteľov. V počte hlasov dominovala Hillary Clintonová, ktorá presvedčila o 2,5 milióna voličov viac.
Predvolebné prieskumy predpovedali víťazstvo demokratky v priemere o 3,3 %. Hillary nakoniec vyhrala o niečo viac ako 2 % čo je v rámci štatistickej chyby a preto sa dá povedať, že prieskumy boli veľmi presné. Odpoveď na to ako je možné, že prezidentom je republikán Trump, ktorý vlastne ani nieje republikán (od roku 1999 bol registrovaný ako demokrat, nezávislí aj ako člen Reformnej strany) je v jedinečnom volebnom systéme, v ktorom má každý štát Únie pridelený počet voliteľov podľa veľkosti populácie, ktorá v štáte žije. Všetkých voliteľov si pripíše víťaz v danom štáte. Hillary vyhrala o 1,5 milióna hlasov v štáte New York a získala 29 voliteľov. O viac ako 2,5 milióna hlasov získala Californiu kde dostala 55 voliteľov. Trump vyhral menšie státy na stredozápade, v ktorých víťazil s priemerným rozdielom 100-tisíc hlasov. To všetko sa viac-menej očakávalo a najväčšia pozornosť počas volebnej noci sa sústredila na tzv. Battlegrounds, štáty v ktorých sa očakával najtesnejši výsledok. Výsledok, ktorý mohol kandidáta vystreliť do prezidentského úradu. Michigan, Wisconsin a Pennsylvania majú dohromady 46 voliteľov a Trump v nich vyhral o 12, 27 resp. 73-tisíc hlasov. Týchto spolu 112 000 tisíc hlasov prebilo 4 milióny ľudí v štáte California a New York a rozhodlo o tom, že budúceho prezidenta zvolila menšina američanov.
Čo bude teda ďalej? Počas volebnej noci sa prepadli takmer všetky svetové akciové indexy a stránka kanadského imigračného úradu padla v dôsledku preťaženia. Deň po voľbách z webu kandidáta Trumpa zmizla väčšina kontroverzných návrhov, na ktorých postavil svoju kampaň. Názor autora tohto textu je, že 3 metrový múr sa stavať nebude, deportácie 11 miliónov imigrantov nebudú a NATO bude fungovať ďalej na čele s USA. Trump sľuboval uvalenie 45 percentných ciel na čínsky tovar, obchodná vojna s Čínou však bude to posledné, čo „ Ameriku opäť spraví veľkou“ a prvé čo pocítia najmä jeho voliči z nižšej strednej triedy. Významnú časť Obamacare, teda dostupnejšieho zdravotného poistenia, o ktorom tvrdil, že je to katastrofa pravdepodobne tiež ponechá. Na druhej strane Trump spustí veľkú daňovú reformu ale niektoré automobilky aj tak budú odchádzať do Mexika. Napokon, trhy sa upokoja a upokojili, Dow Jones koncom novembra dosiahol historické maximá a rast americkej ekonomiky v poslednom kvartáli prekonal očakávania.
V skratke
Miera nezamestnanosti v októbri klesla na nové minimum od začiatku roka 2009. Znížila sa na 9,08 % z 9,42 % v septembri, vyplýva z údajov ústredia práce. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí mohli hneď nastúpiť do práce, sa v októbri oproti septembru znížil o viac ako 9300 na 246 594 ľudí. V medziročnom porovnaní ubudlo približne 49 700 nezamestnaných. Nezamestnanosť na Slovensku sa blíži predkrízovej úrovni. V lete 2008 dosiahla miera nezamestnanosti rekordné minimum 7,36 percenta.
Najviac poistencov v rámci prepoistenia prišlo do najmenšej poisťovne Union (takmer 12-tisíc). Tá už má takmer desaťpercentný podiel na trhu. Najhoršie z prepoistenia vyšla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (mínus takmer 9000). Tá si stále drží najväčší podiel na trhu – 63 percent. Dôvera po bude mať od januára o tritisíc poistencov menej – podiel má takmer tretinový.
Vláda prijala niekoľko zmien v daňových zákonoch, o návrhoch ešte musí rozhodnúť parlament. Ide napríklad o:
Zdaňovanie ziskov firiem od roku 2017 sa zníži z 22 % na 21 %
Daň z dividend bude nakoniec 7 %, začne sa platiť od roku 2018.
Živnostníkom sa zvýšia paušálne výdavky. Od budúceho roka budú 60 %, najviac 20 000 eur.
Daňovým výdavkom budú aj dary právnických osôb v prípade humanitárnej pomoci.
Opec sa dohodol na znížení ťažby ropy. Nový strop by mal predstavovať 32,5 milióna barelov denne, dnes kartel ťaží asi 33,6 milióna. Cieľom je podporiť ceny ropy, podľa niektorých prognóz by sa mohli vyšplhať až k 60 dolárom za barel.
Najvyšší výnos na termínované účty na 12, 24 aj 36 mesiacov ponúka Prima Banka, podmienkou je zriadenie osobného účtu. Termínovaný účet s 12 mesačnou fixáciou za 0,9 % p.a., 24 mesačný za 1,0 % p.a. a 36 mesačný za 1,2 % p.a. Druhá v poradí Privatbanka 0,8 %, 0,95 % resp. 1,05 % p.a.
DSS-ky v roku 2016 klientom väčšinou zarábali. Za posledných 12 mesiacov boli v pluse najviac Indexové a Akciové fondy. Akciový fond Allianzu zarobil 2,81 %, z Indexových bol najúspešnejší VÚB Generali (+ 2,95 %), tá istá spoločnosť si drží vedúcu pozíciu aj v Dlhopisových fondoch (+ 2,05 %), kategórii Zmiešaných vyhráva NN (+ 2,10 %). V strate boli zo všetkých ponúkaných fondov len tri – Zmiešaný fond Poštovej Banky (- 2,62 %), Akciový fond Poštovej Banky (- 5,72 %) a prepadákom tohto roku je suverénne Indexový fond NN (- 10,82 %)
Status týždňa
- All Rights Reserved