Súhrn podstatných  a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec.

Posledný pohľad na rok 2016, alebo čo Vám v médiách nepovedia

Aby ste si nemysleli, že v roku 2016 sa diali vo svete len katastrofy , pripravili sme pre Vás súhrn 10-tich udalostí, ktoré sa tiež stali v roku 2016.  Napriek tomu, že ide o prelomové veci, pravdepodobne ste o nich nepočuli, lebo pozitívne správy nie sú pre médiá atraktívne.

10. Panda Veľká, symbol takmer 50-ročného boja za záchranu zvierat, bola v roku 2016 odstránená zo zoznamu ohrozených druhov. Populácia tohto druhu narástla o 17 percent za posledných 10 rokov.

9. Európa sa Ebole neubráni! Do konca mesiaca bude smrtiaci vírus vo Francúzsku! – takto vyzerali palcové titulky bulvárnych novín v októbri 2014. Azda najväčším úspechom vedy v roku 2016 je úspešné testovanie experimentálnej vakcíny proti vírusu ebola. Spomedzi 5837 očkovaných ľudí v Gunei nikto nedostal ebolu , vakcína je účinná na 100 percent. V marci 2016 WHO stiahla výstrahu pre pandémiou. V Európe od roku 2014 zomreli na ebolu traja ľudia.

8. Väčšina svetových kritických chorôb je na ústupe. V roku 2016 zomrelo celosvetovo najmenej ľudí na rakovinu hrubého čreva či demenciu.

7. Na americkom kontinente boli oficiálne vykynožené osýpky. Ide o prvý región sveta, kde sa podarilo eliminovať vysoko tento vysoko infekčný vírus. Osýpky sú piatym ochorením s účinnou vakcínou, ktoré sa na americkom kontinente podarilo úplne eliminovať. Prvou boli kiahne (1971), nasledovala detská obrna ( 1994), rubeola a rubeolový syndróm (2015).

6. V roku 2016 zomrelo v dôsledku teroristických útokov celosvetovo o 10 percent menej ľudí ako rok predtým.

5. Znečistenie ovzdušia sa vrátilo na najnižšie hodnoty od konca  idustrializácie v 30-tych rokoch minulého storočia. Emisie CO2 vyprodukované človekom už 3. rok neporástli.

4. Materinská úmrtnosť (smrť matky do 42 dní od pôrodu) klesla o polovicu od roku 1990.

3. Po viac ako polstoročí v Kolumbii skončila občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac ako 220 000 ľudských životov. Kolumijský prezident Juan Manuel Santos bol za svoju aktivitu ocenený Nobelovou cenou za mier.

2 .Počet úmrtí na maláriu klesol o 60 percent od roku 2000.

1. Viac ako 100 miliónov ľudí sa dostalo z extrémnej chudoby. Každú sekundu, čo strávite čítaním tohto textu traja ľudia na svete prestanú byť chudobnými.

Čoraz viac indícií nasvedčuje tomu, že svet sa nerúti do záhuby. Namiesto neoprávnenej paniky je na mieste opatrný optimizmus, pretože drvivá väčšina z nás bude žiť dlhšie,  zdravšie, zábavnejšie a bohatšie ako  generácie našich predkov. Teda ak si to nepokazíme sami. A aby tento komentár nevyzeral ako ročenka svetovej zdravotníckej organizácie, je na čase vrátiť sa k finančným udalostiam posledných dvoch týždňov.  

Slováci rekordne sporia, ale investujú veľmi málo

 

Európska centrálna banka zverejnila čerstvý prieskum bohatstva domácností v Eurozóne. Slovensko bez akéhokoľvek prekvapenia patrí skôr na chvost rebríčka najbohatších domácností v eurozóne. Od posledného prieskumu sa dokonca čisté bohatstvo slovenských domácností výrazne prepadlo, reálne takmer o štvrtinu. ECB zastrešovala prieskum o bohatstve domácností už druhýkrát. Začala ho robiť po kríze, aby sa centrálne banky lepšie vedeli zorientovať v pomeroch na úrovni domácností. Dovtedy takéto štatistické dáta nemali. V rámci aktuálne zverejneného prieskumu na úrovni eurozóny, do ktorého sa zapojili aj Maďarsko a Poľsko, malo Slovensko tretie najmenšie čisté bohatstvo po Litve a Maďarsku. Polovica domácností si počíta bohatstvo do sumy 50,3 tisíca eur.

Oproti roku 2010, domácnosti na Slovensku deklarujú nižšiu hodnotu vlastnených aktív. Podľa výsledkov zisťovania vlastnili domácností aj finančné aktíva v nižšom objeme ako uvádzali v roku 2010. Finančné záväzky naopak rástli, zvýšil sa počet domácností s finančnými záväzkami a zároveň sa zvýšila aj nominálna hodnota nesplatených dlhov. Výsledkom poklesu hrubého bohatstva domácností a rastu zadlženia je pokles celkového čistého bohatstva domácností. (Graf 5). V rozdelení čistého bohatstva slovenských domácností podľa jeho výšky mierne poklesla najpočetnejšia skupina domácností s čistým bohatstvom v rozpätí 10 – 100 tisíc eur a poklesol tiež podiel domácností vo vyšších majetkových kategóriách. Naopak sa zvýšil podiel domácností s čistým bohatstvom do 10 000 eur a zvýšil sa aj podiel domácností s negatívnym alebo nulovým čistým bohatstvom.

 

Reálne aktíva – najmä nehnuteľnosti a v menšej miere vozidlá, majetok súkromného podnikania a cennosti – sú hlavným zdrojom bohatstva slovenských domácností. Takmer 94 % domácností vlastní reálne aktíva aspoň v jednej z menovaných foriem (Graf 6, Tabuľka 3 v Prílohe). V rámci krajín eurozóny sa Slovensko vyznačuje veľmi vysokou mierou vlastníctva hlavného bývania, keď viac ako 85 % domácností vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Ďalším významne zastúpeným aktívom sú vozidlá, ktoré vlastní viac ako 60 % domácností, nasledované cennosťami (30 % domácností). Vyše 19 % domácností vlastní ostatné nehnuteľnosti (t.j. ďalšie nehnuteľnosti mimo hlavného bývania)..

Takmer 89 percent domácností uviedlo, že vlastní finančný majetok (Graf 12, Tabuľka 6). Podstatné zastúpenie majú vklady, ktoré vlastní 88 % domácností, ďalšie formy finančných aktív sú zastúpené v menšej miere. Poistné produkty využíva viac ako 15 % domácností a viac ako 5 % domácností uviedlo, že má pohľadávky voči iným domácnostiam. Len menej ako 4 % slovenských domácností má vo svojom portfóliu zložitejšie finančné produkty ako sú akcie, podielové fondy, dlhopisy a ostatné finančné produkty a ich hodnota v portfóliu domácností nepresahuje 6 % hodnoty vlastnených aktív. (Graf 13, Tabuľka 7). Hodnota vlastnených vkladov predstavuje 72 % celkového portfólia domácností.

 Hrubé príjmy „typickej“ domácností boli na úrovni 13 132 eur. Vzrástli najmä príjmy zo súkromného podnikania, príjmy zamestnancov, príjmy zo starobných dôchodkov a príjmy z pravidelných sociálnych transferov. Príjmy z prenajímania nehnuteľností, podpory v nezamestnanosti a príjmy z iných zdrojov poklesli. Typická slovenská domácnosť minula ročne na potraviny 3 720 eur, výdavky na spotrebu potravín tvorili 29 % príjmov domácnosti. V porovnaní s výsledkami z roku 2010 výdavky na potraviny nominálne poklesli (z 3 900 eur  na 3720 eur) ale domácnosti minuli na potraviny rovnakú časť svojho rozpočtu (29 %) Výsledky takisto naznačujú, že slovenská domácnosť v priemere ušetrí 136 eur, čo predstavuje 10 % celkových mesačných disponibilných príjmov domácnosti. Rozdelenie úspor v SR má podobný charakter ako v ostatných krajinách eurozóny – teda pomerne úzka skupina domácností má dominantný podiel na tvorbe úspor. 

(zdroj: NBS, Cupák, Strachotová: výsledky druhej vlny HCFS.)

Dobre vedieť

 

Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla v závere roku na osemročné minimum. Bez práce bolo 8,76 percenta obyvateľov


Po tvrdom brexite by mohla slovenská ekonomika spomaliť o 0,5 %, tvrdí NBS.


Medziročná inflácia v EÚ v decembri výrazne vzrástla a dostala sa na 1,2 %. Oproti novembrovej hodnote je to zrýchlenie tempa na dvojnásobok.


Slovensko sa vlani v decembri po dvoch rokoch vymanilo z deflácie. Spotrebiteľské ceny v krajine prvýkrát od konca roku 2014 medziročne stúpli – o 0,2 percenta.


Úroky na termínovaných vkladoch sa držia na nízkych hodnotách. Najvýnosnejšie vklady ponúka aktuálne Prima Banka. Dvanásťmesačný za 0,9 %, dvojročný termín za 1 % p.a. a za uloženie peňazí na 3 roky klientovi zaplatí 1,2 % ročne.


Najvýnosnejší sporiaci účet bez viazanosti, povinnosti pravidelne sporiť a s možnosťou ľubovoľného výberu má v portfóliu BKS Bank, na uložené peniaze ponúka ročný úrok 0,75 %.


 

Citát týždňa:

„Ak by sme ostali súčasťou voľného trhu, znamenalo by to, že sme viazaní európskymi zákonmi, a to by zase znamenalo, že Úniu prakticky neopúšťame“

 Therese May, britská premiérka

 

(Ne)citát týždňa:

„Chcem vás poprosiť, aby ste naozaj aj vy pomáhali ľuďom, nielen v spôsobe depresií a života, ktorý na konci bude len čierny bod, ktorý bude hovoriť len o tom, že všetko je zlé, všetci len kradnú, nič nemá význam, s ničím nemá význam bojovať, nič sa nedá zmeniť.“

Andrej Danko, predseda NRSR