Súhrn podstatných a zaujímavých udalostí vo finančnom svete pre Vás pripravil Pavel Oravec
Žijeme v najprosperujúcejšej časti planéty
Lotyšsko a Južná Kórea. To sú krajiny, kde je kvalita života na podobnej úrovni ako na Slovensku. Vyplýva to z indexu prosperity medzinárodného think tanku The Legatum Institute, ktorý hodnotil prosperitu v 149 krajinách sveta. Ide o rozsiahly prieskum, ktorý pri zostavovaní rebríčka zohľadňuje viac ako sto ukazovateľov. Tie sú potom rozdelené do deviatich kategórií: Ekonomická kvalita, kvalita podnikateľského prostredia, verejnej správy, školstva, zdravotníctva, bezpečnosť, osobná sloboda, kvalita sociálnych interakcií v spoločnosti a životné prostredie.
Koniec roku je časom bilancovania a vydávania rôznych výročných rebríčkov a porovnaní. Jeden z podrobnejších je index prosperity, ktorý veľmi komplexne hodnotí kvalitu života v jednotlivých krajinách. Medzinárodný think-thank The Legatum Institute každoročne vypracuje rozsiahly prieskum hodnotenia krajín podľa spomínaných kritérií. Už štvrtý rok za sebou kraľuje rebríčku Nový Zéland, tento rok pred Nórskom a Fínskom. Slovensko sa umiestnilo na 36. mieste, najlepšie sme obstáli v hodnotení bezpečnosti (23.) a vo vzdelávaní (30.). Výrazne sme však prepadli v hodnotení sociálneho kapitálu, ktorý meria silu osobných vzťahov, sociálnej infraštruktúry a občiansku participáciu na riadení krajiny (86. miesto). Zaujímavé je aj porovnanie podľa jednotlivých geopolitických regiónov. Najhoršia z krajín EÚ – Bulharsko sa umiestnila na 57. priečke a 12 krajín EÚ je v TOP 20. Z európskych krajín dopadli najhoršie 95.Rusko, 96.Moldavsko, 98.Bielorusko a 107.Ukrajina. Tento a takisto podobné iné rebríčky nehovoria o úrovni života každého jedinca žijúceho v danej krajine ale pomerne dobre a presne vystihujú kvalitu bytia rôznych priestoroch sveta. Jednoznačne najlepšie sa stále žije v Európe, kvalita života potom rapídne klesá smerom na východ od našich hraníc. Najlepšie podmienky na podnikanie sú v USA, najkvalitnejšie vzdelávanie má Švajčiarsko a najlepšiu zdravotnú starostlivosť dostanete v Luxembursku. Najbezpečnejšie by ste sa mali cítiť v Singapure, najväčšie osobné slobody Vám ponúkne Luxembursko a Kanada. Najlepšie životné prostredie nájdete v Slovinsku. Naopak v roku 2016 sa ľuďom najťažšie žilo v Jemene, Afganistane a Stredoafrickej republike. Tieto krajiny sa zároveň spolu s Irakom a Nigériou radia medzi najnebezpečnejšie krajiny. Podobne je to aj s osobnými slobodami ľudí, tu sa medzi vyššie spomínané presadili v negatívnom zmysle aj Irán, Rusko a Čína. Najťažší prístup k vzdelaniu majú ľudia v Afrike, krajiny z čierneho kontinentu obsadili posledných 23 priečok.
FED zdvihol úroky. Kedy zdvihne ECB?
Americká centrálna banka Fed sa 14.12. odhodlala na veľký krok. Na svojom zasadnutí sa rozhodla, že druhýkrát od finančnej krízy zvýši úrokové sadzby, konkrétne o štvrť percentuálneho bodu do pásma 0,5 až 0,75 percenta. Nešlo o neočakávaný krok, trhy sa už niekoľko mesiacov pripravovali na to, že k zvýšeniu sadzieb v decembri zrejme dôjde. Na druhej strane fakt, že to Fed skutočne urobil, dokazuje, že americká ekonomika je na tom dobre a verí v to aj samotná banka. Centrálna banka USA prognózuje, že miera nezamestnanosti v krajine do konca roku 2017 klesne na úroveň 4,5 percenta, ekonomika v budúcom roku vykáže rast 1,9 percenta a v ďalšom posilní o 2,1 percenta.
Rozhodnutie FEDu o zvýšení úrokových sadzieb sa očakávalo, napriek tomu potvrdenie tohto kroku ovplyvnilo napríklad dolár, ktorý voči euru dosiahol 14-ročné maximum a posilnil voči väčšine svetových mien. Prečo sú úrokové sadzby centrálnej banky dôležité a čo to znamená pre bežného spotrebiteľa? Centrálna banka určuje základné úrokové sadzby pre úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám. Banky si od centrálnej banky požičiavať musia pretože potrebujú bankovky pre svojich klientov a musia plniť povinné minimálne rezervy formou vkladov v centrálnej banke. Z pohľadu domácností vyššia reálna úroková miera zvyšuje atraktívnosť sporenia pretože výnos z úspor vo forme budúcej spotreby je vyšší. Vyššie úrokové sadzby väčšinou vedú k poklesu spotreby a k rastu úspor. Z pohľadu podnikov vyššia úroková sadzba odrádza od investícií, pretože investičné príležitosti, ktoré by ponúkali dostatočne vysokú mieru návratnosti na pokrytie zvýšených nákladov (vyšších úrokov, ktoré podnik musí na úveroch platiť) je menej. Teda v skratke – nárast úrokovej miery je podnetom na zníženie spotreby spotrebiteľov a investícií podnikov. To povedie k zníženiu výdavkov v hospodárstve, a teda pokles celkového dopytu. A v konečnom dôsledku k zníženiu inflácie. Ako príklad si môžeme rozobrať trh s nehnuteľnosťami na Slovensku. Ceny nehnuteľností na Slovensku medzi rokmi 2002 až 2008 narástli o 300 percent. Kým v roku 2002 ste priemerný slovenský byt o výmere 50 m2 mohli kúpiť za 30 000 eur, o šesť rokov ste ho mohli kúpiť (alebo predať) za 80 000 eur. S príchodom krízových rokov a prasknutím realitnej bubliny ceny nehnuteľnosti klesli o takmer 20 percent. Úrokové sadzby ECB sa pohybovali okolo 4 %, čo znamenalo, že náklady na výstavbu nových nehnuteľností boli vysoké, ich predajná cena rýchlo klesla a prísun nových bytov na trh sa okamžite znížil. Inflácia sa dostala do záporných hodnôt a ekonomický rast sa zmenil na ekonomický pokles. Jedinou možnosťou Centrálnej banky bolo zníženie základnej úrokovej sadzby, a to nastalo prakticky okamžite. V priebehu jedného roka znížila ECB hlavnú úrokovú sadzbu o 3 percentá. Aký to malo vplyv na slovenský realitný trh si už mnohí pamätáme. Takmer každý mesiac komerčné banky prichádzali s novými akciami na úroky hypoték, a aj keď sa ešte zo začiatku úplne nerozbehol trh s predajom nových nehnuteľností, rozbehol sa úplne iný trh – s refinancovaním úverov. Dôsledkom toho sa domácnostiam výrazne znížili mesačné náklady a keďže ušetrené peniaze nemali kam odkladať (úroky na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch sa logicky prepadli) začali viac spotrebúvať. Úvery pre developerov sa stali opäť dostupnejšie a od roku 2011 sa znova rozbehla výstavba nových nehnuteľností. Koncom roku 2014 prišiel nárast cien bytov, ktoré už dosahujú predkrízovú úroveň. Momentálny stav je takýto: lacné a veľmi dostupné úvery, prudký rast dopytu a cien nehnuteľností. Logicky a veľmi správne príde regulácia, ktorá obmedzí dostupnosť úverov, tým pádom zastaví rast nehnuteľností a môže vypustiť nafukujúcu sa bublinu. Kedy teda zdvihne sadzby ECB? Ekonomický rast v EÚ je zatiaľ oveľa nižší ako v USA, rast HDP by v budúcom roku mohol pridusiť ešte Brexit. Centrálna Banka už pred rokom stlačila svoju depozitnú sadzbu na – 0,3 % s cieľom aby banky neponechávali prebytočnú hotovosť v ECB. Hlavná refinančná sadzba je už dva roky na 0,05% a Mario Draghi oznámil že program skupovania dlhopisov bude pokračovať minimálne do marca 2017, pravdepodobne aj dlhšie. Úrokové sadzby tak výrazne neporastú ešte v prvej polovici budúceho roku.
Druhému pilieru ide karta, väčšina ľudí to však nepocíti.
Fondy v druhom pilieri zaznamenali výborný rok a nadpriemerný rast. Výkonnosť fondov za posledných 12 mesiacov:
Sporenie v druhom pilieri patrí napriek viacerým negatívnym kampaniam k najlepším veciam, ktoré štát za posledných 20 rokov pre svojich občanov vymyslel. Jeden a pol milióna ľudí má nasporených 6,3 miliardy eur. Za čo však posledné vlády jednoznačné musíme kritizovať sú zásahy do druhého piliera, ktoré obrali množstvo ľudí o množstvo peňazí. Napríklad regulácia z roku 2013, ktorá väčšinu ľudí presunula do garantovaných fondov s nízkym výnosom. Väčšina z nich má stále pred sebou dostatok času a účasťou v akciových a indexových fondoch by svoj budúci dôchodok mohla znásobiť. Za všetko hovoria čísla a to nielen za posledných 12 mesiacov. Od začiatku roku 2013 narástol majetok klientov v akciových fondoch o 27 percent, majetok klientov v indexových fondov ešte viac – až o 70 percent. Majetok v najvýkonnejšom fonde vzrástol o 10 percent za posledné 4 roky. Je príliš smutné, že príliš málo ľudí si uvedomuje, aký nástroj na ovplyvnenie svojho dôchodku zadarmo dostali. Ak si totiž dnes dvaja 25 roční ľudia, ktorí začali pracovať a zarábajú 1000 eur mesačne v hrubom, odvádzajú do druhého piliera rovnakú sumu a celý život budú pracovať na podobnej pozícii, zvolia dva rôzne dôchodkové fondy ich dôchodky budú značné odlišné. Ak by si prvý z nich zvolil dlhopisový dôchodkový fond s priemerným ročným výnosom 2,5 percenta, tak jeho dôchodok bude 617 eur. Táto suma je vyjadrená v dnešnej hodnote peňazí, jeho dôchodok o 40 rokov bude po započítaný inflácie a rastu miezd v absolútnom čísle 1 363 EUR, ale kúpi si zaň zhruba toľko, čo dnes za 617 eur. Druhý zo sporiteľov sa rozhodne pre akciový fond s výnosom 6 % p.a. a jeho dôchodok bude 1 204 eur v dnešnej hodnote peňazí a 2 243 eur, pri započítaní rastu miezd. To znamená, že dvaja ľudia pracujúci za rovnakú mzdu budú mať diametrálne odlišný dôchodok preto, že uskutočnili iné rozhodnutia.
V skratke:
Mobilná Hello Bank mieri na český trh. V hre je aj Slovensko. Banku v mobile má už dnes veľa Slovákov cez rôzne aplikácie kamenných bánk. Ale zveriť peniaze finančnému domu, ktorý nemá pobočky a je len virtuálne skrytý v telefóne ešte nie je bežná vec. Na český trh, kde sa darí viac nízkonákladovým online bankám, sa chystá v budúcom roku vstúpiť nová značka Hello bank. Táto mobilná banka patrí veľkej francúzskej bankovej skupine BNP Paribas, ktorá na Slovensku podniká cez bývalú nebankovku Cetelem, ktorá už má bankovú licenciu.
Šancu získať zvýhodnenú hypotéku bude mať od januára menej ľudí. V 3.štvrťroku 2016 sa priemerná mzda na Slovensku znížila z 901 eur na 889 eur, tým pádom sa znižuje aj horná hranica príjmu na získanie zvýhodnenej hypotéky a to z 1171,30 eur na 1 155,70 eur. Maximálna výška spoločného príjmu dvoch žiadateľov je tak 2 311,40 eur.
Inflácia v eurozóne je najvyššia za 2,5 roka. Spotrebiteľské ceny v eurozóne zrýchlili v novembri tempo rastu, pričom zrýchlenie bolo v súlade s predbežným odhadom. Podľa konečných údajov o vývoji inflácie za november, spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrástli v predposlednom mesiaci roka medziročne o 0,6 %. To znamená mierne zrýchlenie, keďže v októbri dosiahol medziročný rast cien 0,5 %. Najviac sa pod zrýchlenie inflácie podpísali vyššie ceny v reštauráciách a kaviarňach, ako aj zvýšenie cien tabakových výrobkov. Naopak, klesli ceny plynu, vykurovacieho oleja a zájazdov. Napriek zrýchleniu je ale miera inflácie stále pod inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Ten stanovila ECB tesne pod 2 %.
Od budúceho roka sa bude do 2.piliera odvádzať viac. Od 1. januára 2017 už nebude sadzba povinných príspevkov do 2. piliera predstavovať 4 % z vymeriavacieho základu, ale sa zvýši na 4,25 %. Do 2. piliera si tak sporitelia budú odvádzať viac. Sadzba sa bude zároveň od budúceho roka každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu.
Lloyd´s of London sa pripravuje na brexit, opustí City. Britský poisťovací trh Lloyd’s of London je jednou z prvých firiem z londýnskeho finančného centra City, ktorá oznámila harmonogram plánovaného presunu časti svojich operácií do Európskej únie v rámci prípravy na tzv. brexit. Poisťovací trh s viac ako 300 ročnou históriou si teraz vyberá z piatich kandidátov pre budúcu destináciu svojho sídla a zrejme predloží návrh svojim členom do februára budúceho roka.Lloyd’s of London tvorí viac ako 80 poisťovacích syndikátov, čo sú v podstate menšie poisťovne operujúce v rámci jedného trhu.
Lloyd’s slúžia hlavne na pokrytie špecifických rizík v rámci podnikovej sféry. Bežné poistné produkty pre masový trh neponúka. Služby trhu využívajú klienti vo viac ako 200 krajinách sveta. Vlastné kancelárie má v zhruba tridsiatke štátov.
Status týždňa:
Výrok týždňa:
„Ja som neklamal určite. Pretože ja neklamem“
- All Rights Reserved