Inflácia a jej vplyv na náš každodenný život – 2. časť

Aký dopad má inflácia na vaše úspory?

Znižovanie hodnoty peňazí v čase, ako môžeme inak nazvať infláciu, znamená, že na kúpu rovnakého balíka tovarov a služieb bude spotrebiteľ potrebovať o rok viac peňazí ako potrebuje dnes. Preto sa hovorí, že inflácia oslabuje našu kúpnu silu. Vlani dosiahla priemerná ročná inflácia 3,2 % a v tomto roku sa očakáva, že inflácia prudko vyskočí až nad 10%.  Čo to znamená pre vaše peniaze? Môžeme si to znázorniť na jednoduchom príklade.

Predstavte si, že už dlhšie plánujete rekonštrukciu kuchyne a že je inflácia na úrovni 10 % za rok. V minulom roku stála nová kuchynská linka 6 000 €. Vy ste si na jej kúpu odložili peniaze na bežný sporiaci účet so zhodnotením 0 % p.a. Výrobca však, vzhľadom na infláciu a nárast aj jeho nákladov, dvihol cenu rovnakej linky na 6 600 €. Vašich 6 000 € vám teda už nebude stačiť na kúpu tejto linky. Buď oželiete niekoľko skriniek, alebo budete musieť zaplatiť viac.

Ako viete ochrániť svoje úspory pred infláciou?

Všetky bankové produkty, ako sú bežné, sporiace účty alebo termínované vklady vaše peniaze znehodnocujú, lebo ich úročenie je takmer nulové a v žiadnom prípade sa nevyrovná inflácii. Je to vlastne to isté, ako keby ste svoje peniaze schovávali doma v zásuvke stolíka či pod vankúšom. Ako vraví senior analytik spoločnosti Brokeria, Ivan Kahanec, túto chybu robí veľa ľudí, keďže podľa štatistík majú Slováci v bankách na bežných vkladoch uložených viac ako 45 miliárd eur.

Úspory by mali byť rozdelené podľa účelu. Napríklad pre finančnú rezervu, ktorá má byť okamžite dostupná, je vhodný sporiaci účet v banke. Finančná rezerva by mala byť vo výške 3 až 6 mesačných príjmov. Ďalšie financie je možné investovať. Na mieru rizikovosti investície má vplyv najmä investičný horizont. Napríklad investícia na dôchodok môže byť spravidla dynamickejšia a rizikovejšia a naopak sporenie na kúpu auta o 5 rokov konzervatívnejšia. Čím je investícia dynamickejšia a rizikovejšia, tým dokáže lepšie zhodnotiť financie. So správnym a výhodným investovaním vám pomôžu naši finanční sprostredkovatelia, ktorí sú vám k dispozícií po celom Slovensku.

Vedeli ste o tom, že vnímaná inflácia je násobne vyššia ako tá reálna?

Kvôli inflácií pociťujeme neistotu. Národná banka Slovenska porovnala oficiálnu infláciu s tým, ako vnímajú rast cien bežní spotrebitelia. Napríklad, v januári bola oficiálna inflácia na úrovni 15,2 % , ale ľudia majú pocit, že tovary zdraželi o 35 %. To je viac ako dvojnásobok. Eurokomisia vo svojej jarnej prognóze dokonca upravila očakávania inflácie smerom nahor. Kým vo februári predpokladala, že na tento rok bude inflácia na Slovensku 9,7 percenta, v máji to už vidí skoro na 11 percent. Mierne šla hore aj prognóza na rok 2024, z 5,3 % na 5,7 %. „Keďže sa v roku 2024 začnú postupne rušiť vládne opatrenia, v súčasnosti nízke ceny energií budú naďalej rásť smerom k trhovým cenám, čím sa udrží vysoká inflácia v energetike,“ odkazujú analytici. Ďalší rast cien potravín neočakávajú.

Aké sú predpovede Národnej banky Slovenska?

1. Inflácia začne tento rok klesať, podľa európskej metodiky dosiahne 10,5 %
2. Pod 5 % sa inflácia dostane najskôr až v roku 2025
3. Reálne mzdy tento rok klesnú o 0,5 % (minulý rok to bolo o 5%)
4. Ekonomika by mala vzrásť o 1,3%